Sobota, 13. júna. Veľvyslanci 27 členských štátov Európskej únie v piatok ráno v Coreperi v Bruseli zaklepali finálnu pečiatku na rozhodnutie, na ktoré Kyjev a Kišiňov čakali od februára 2022 - schválili otvorenie prvého klastra prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom a slávnostné otvorenie posunuli na medzivládnu konferenciu v Luxemburgu v pondelok 15. júna. Prvý takzvaný fundamentálny klaster sa venuje demokracii, právnemu štátu, justícii a základným právam - a pri rokovaniach sa otvára ako prvý a uzatvára ako posledný. Predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová označili krok za „uznanie odhodlania, odvahy a tvrdej práce, ktorú obe krajiny preukázali pri presadzovaní reforiem“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie nazval „významnou politickou a morálnou podporou“ a moldavská prezidentka Maia Sandu odkázala, že Kišiňov bude v reformách pokračovať. V slovenskom parlamente medzitým vo štvrtok skončila riadna schôdza koaličnou hádkou - SNS podmienila podporu Smerovskej novely o zrušení voľby poštou zo zahraničia samostatným zvýšením krúžkového limitu z 3 % na 8 %, koaliční huliakovci sa búria a hrozia, že proti zákonu zahlasujú. Ukrajinský hovorca pred ramsteinskou kontaktnou skupinou budúci týždeň oznámil, že Kyjev si vypýta od spojencov 20 miliárd dolárov na financovanie veľkej letnej ofenzívy. Mier medzi USA a Iránom ostal v piatok v zaobalenej forme - pakistanský premiér Šaríf hlási finálnu verziu dohody, Donald Trump iránskym médiám odkazuje, že obsah nemá „NIČ spoločné“ s tým, na čom sa strany písomne dohodli. Guvernér NBS Peter Kažimír varuje, že tvrdohlavá inflácia donúti ECB ďalej zvyšovať úroky - májová eurozónová inflácia podľa rýchleho odhadu Eurostatu zrýchlila na 3,2 %.
EÚ a rozšírenie
EÚ v piatok schválila otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom; prvý klaster otvoria v pondelok 15. júna v Luxemburgu po dohode Budapešti s Kyjivom o právach maďarskej menšiny.
Veľvyslanci 27 členských štátov Európskej únie v piatok 12. júna 2026 zelenú farbu pre otvorenie prvého klastra prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom dali na zasadnutí Coreperu v Bruseli. Spravodajský portál teraz.sk informoval, že prvá fáza rokovaní sa začne v pondelok otvorením úvodného politického klastra zameraného na demokraciu, justíciu a právny štát. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola po dohode vyhlásila, že „členské štáty dali zelenú začatiu prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom, ako Európsky parlament dlhodobo žiada“ - otvorenie kapitol podľa nej „potvrdzuje reformné úsilie oboch krajín a ich oddanosť európskym hodnotám“ v čase ruskej agresie.
Predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v spoločnom vyhlásení publikovanom na webe Rady EÚ označili otvorenie klastra za „uznanie odhodlania, odvahy a tvrdej práce, ktoré obe krajiny preukázali pri presadzovaní reforiem“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii nazval Bruselov krok „významnou politickou a morálnou podporou“ pre jeho krajinu. Moldavská prezidentka Maia Sandu odkázala, že Kišiňov „si splnil svoju prácu a bude pokračovať v reformách“. Otvorenie kapitol prichádza po viacročnom maďarskom blokovaní pod bývalým premiérom Viktorom Orbánom - nový premiér Péter Magyar po nástupe do úradu podporu vyjadril po dohode s Kyjivom o rozšírení jazykových, vzdelávacích, kultúrnych a politických práv stotisícovej maďarskej menšiny v Karpatskej oblasti.
Cyperské predsedníctvo Rady EÚ rozbehlo prípravy na otvorenie prvého klastra ešte 3. júna 2026, ako vo svojom minútovom spravodajstve uviedol Denník N - vtedy uniová diplomacia oznámila začatie príprav v reakcii na dosiahnutú maďarsko-ukrajinskú dohodu o menšinových právach. Krok prerušil takmer dvojročnú procedurálnu pauzu - Ukrajina podala prihlášku do EÚ 28. februára 2022, len štyri dni po začiatku ruskej invázie, kandidátsky status získala v júni 2022 a formálne začatie prístupových rokovaní jej Rada EÚ povolila už v júni 2024, otvorenie kapitol však Maďarsko následne blokovalo. Moldavsko prihlášku odovzdalo v marci 2022 a kandidátsky status získalo paralelne.
Servis Euronews informuje, že po piatkovej dohode majú v pondelok v Luxemburgu zasadnúť dve medzivládne konferencie - jedna s Ukrajinou a jedna s Moldavskom - na ktorých sa fundamentálny klaster slávnostne otvorí. Tento prvý klaster pokrýva pri prístupových rokovaniach nezávislosť súdnictva, právny štát, demokratické inštitúcie, základné práva, justíciu, slobodu a bezpečnosť. Z metodiky rozšírenia z roku 2020 platí, že prvý klaster sa otvára ako prvý a uzatvára ako posledný - jeho stav počas rokovaní určuje tempo zvyšných piatich klastrov (vnútorný trh, konkurencieschopnosť a inkluzívny rast, zelená transformácia a prepojenosť, zdroje, poľnohospodárstvo a kohézia, vonkajšie vzťahy).
Čo sledovať cez víkend a v pondelok
- Pondelňajšia medzivládna konferencia v Luxemburgu - paralelné stretnutia EÚ s Ukrajinou a Moldavskom, kde sa prvý klaster slávnostne otvorí. Vedie cyperské predsedníctvo, na strane EÚ sa očakáva predsedníčka Komisie von der Leyenová.
- Mimoriadne schôdze Národnej rady SR popoludní 15. júna o 13:15 - opoziční poslanci sa pokúsia otvoriť návrhy na odvolanie ministra investícií Samuela Migaľa a ministra financií Ladislava Kamenického, koalícia avizovala, že schôdze neotvorí.
- Pondelok ráno o 8:30 na 52. riadnej schôdzi spoločná rozprava k Hlas-SD a SNS návrhom na predĺženie volebných období samospráv a parlamentu - návrhy menia ústavu, vyžadujú si 90 hlasov.
- Rokovanie ramsteinskej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny budúci týždeň - Kyjev tu predloží žiadosť o 20 miliárd dolárov na financovanie letnej ofenzívy proti Rusku.
By the way
Negociačné klastre nie sú samé osebe stará vec - Európska komisia ich predstavila v reformovanej metodike rozšírenia z februára 2020 ako reakciu na kritiku, že stará procedúra (po jednej z 35 kapitol) bola príliš pomalá a netransparentná. Nová metodika zoskupuje 33 kapitol do šiestich tematických klastrov: (1) základy, (2) vnútorný trh, (3) konkurencieschopnosť a inkluzívny rast, (4) zelená agenda a prepojenosť, (5) zdroje, poľnohospodárstvo a kohézia, (6) vonkajšie vzťahy. Otvára a uzatvára sa celý klaster naraz a otvorenie aj uzatvorenie si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov - to znamená, že každý členský štát môže celý proces zablokovať. Práve tento mechanizmus využíval bývalý maďarský premiér Viktor Orbán medzi rokmi 2024 a 2026, kým ho v hlasovaniach o Ukrajine systematicky striedalo veto. Magyarov nástup a piatková dohoda o ochrane menšín tento blok prelomili - Ukrajina sa po štyroch rokoch od podania prihlášky dostáva k reálnej fáze rokovaní, hoci celý proces môže trvať ešte minimálne päť až sedem rokov.
Ukrajina si budúci týždeň na ramsteinskej kontaktnej skupine pre obranu vypýta od spojencov 20 miliárd dolárov na veľkú letnú ofenzívu proti Rusku - peniaze majú ísť na protivzdušnú obranu, drony, elektronický boj a ťažkú techniku, hlavnoveliteľ Syrskyj hlási prevahu 1,5 : 1 v útokoch dronmi.
Portál Pravda vo svet-sekcii uviedol, že Ukrajina chce na budúcom týždňovom rokovaní ramsteinskej kontaktnej skupiny pre obranu požiadať spojencov o 20 miliárd dolárov na financovanie veľkej letnej ofenzívy proti Ruskej federácii. Anonymný ukrajinský bezpečnostný predstaviteľ podľa Pravdy vyhlásil: „Všetci vidia, že Rusko horí a my chceme, aby horelo viac, ale na to potrebujeme financie.“ Peniaze majú ísť na protivzdušnú obranu, príspevok do programu NATO na nákup zbraní, drony a strelivo, elektronický boj, dlhého doletu, ako aj techniku z ukrajinských zbrojoviek. Hlavnoveliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj uviedol, že drony od začiatku roka vyradili z bojiska zhruba o 12 500 ruských vojakov viac, ako Rusko stihlo doplniť - Ukrajina si zatiaľ udržiava prevahu 1,5 : 1 v útokoch FPV dronmi. Zdroj upozornil, že „okno príležitosti sa pomaly zatvára“ a Kyjev chce kapitalizovať aktuálnu výhodu skôr, ako Rusko prispôsobí vojenské technológie.
Mier USA-Irán ostal v piatok v zahmlenej forme - pakistanský premiér oznámil finálnu verziu, Teherán hovorí, že rozhodnutie ešte nepadlo, a Trump iránske vyjadrenia označil za nepravdivé.
Online tracker denníka Sme k Blízkemu východu v piatok zaznamenal postupný rozklad telegrafovaného pokroku v rozhovoroch o mierovej dohode medzi Washingtonom a Teheránom - pakistanský premiér Šahbáz Šaríf jeden deň predtým deklaroval, že obe strany dosiahli „finálnu, dohodnutú verziu mierovej dohody“ a podpísanie sa malo uskutočniť počas víkendu v Európe. Donald Trump v reakcii na to, čo iránske médiá označili za údajné podmienky dohody, na Truth Social vyhlásil, že obsah ich informácií nemá „NIČ spoločné“ s tým, na čom sa strany písomne dohodli, a iránskych vyjednávačov nazval „veľmi nečestnými ľuďmi“ pri rokovaní. Iránsky hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí v reakcii uviedol, že Teherán „zatiaľ nedospel ku konečnému stanovisku k tejto dohode“. Islamabad v úlohe sprostredkovateľa pracuje na zladení verzií; americký viceprezident J. D. Vance dodal, že krajiny regiónu získajú obchodné úľavy iba vtedy, ak Teherán naplní svoje záväzky.
Guvernér NBS Peter Kažimír v piatok varoval, že tvrdohlavá inflácia donúti ECB k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb - májová inflácia v eurozóne medziročne zrýchlila na 3,2 % a júnové dáta môžu byť rozhodujúce.
Spravodajský portál teraz.sk priniesol zhrnutie piatkového vyjadrenia guvernéra NBS Petra Kažimíra, podľa ktorého inflácia šíriaca sa ekonomikou donúti Európsku centrálnu banku k ďalšiemu zvýšeniu sadzieb. Kažimír vyhlásil, že „naša úloha ešte nie je splnená“ - geopolitické riziká na Blízkom východe by infláciu okamžite nevrátili na cieľ 2 % aj v prípade ich utíšenia. Konkrétny termín ďalšieho hýbania úrokov ECB nenaznačil; konať sa bude „od zasadnutia k zasadnutiu na základe nadchádzajúcich júnových dát o inflácii, najmä jadrových mierach“. Inflácia v eurozóne v máji medziročne zrýchlila na 3,2 % (z aprílových 3,0 %), pričom energie pridali medziročne 10,9 %. Kažimír vyvrátil aj obavy z tvrdšej menovej politiky - „rast je síce pomalý, ale existuje istá rezistencia, takže hospodárstvo to zvládne“.