Ak sa email nezobrazuje správne, klikni tu
Každé ráno.
RannáSpráva

Slovensko a svet za 5 minút

Piatok, 12. júna 2026 Zdieľaj Denné vydanie
Bitcoin
63 513 $
55 061 €
+2.98%
S&P 500
737.29 $
639.18 €
+1.63%
EUR/USD
1.1535 $
0.8669 €
-0.07%
MSCI World
197.44 $
171.17 €
-1.47%
Zlato
3 848 $
3 336 €
+2.73%
Piatok, 12. júna. Štvrtý pokus opozície otvoriť mimoriadnu schôdzu k odvolaniu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) sa vo štvrtok ráno opäť skončil bez kvóra — do rokovacej sály prišlo iba 52 zo 76 potrebných poslancov, prevažne opoziční zákonodarcovia z PS, KDH a SaS, a bod tak po štyroch neúspešných pokusoch padá na septembrovú riadnu schôdzu. Súbežne všetky opozičné kluby podali dva nové návrhy — KDH otvorilo odvolávanie ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) pre nezvládnutú konsolidáciu, PS chce hlavu ministra investícií Samuela Migaľa (nominant Hlas-SD) pre netransparentnú modernizáciu portálu Slovensko.sk za viac než 90 miliónov eur. Predseda parlamentu zvolal mimoriadnu schôdzu k obom bodom na pondelok 15. júna o 13:15; koaličný šéf klubu Hlas-SD Róbert Puci avizoval, že koalícia ju otvoriť nedovolí a bude čakať, kým sa nahromadí viac návrhov na jednu spoločnú rozpravu. Predseda PS Michal Šimečka v reakcii pripustil, že ak by sa odvolávania presúvali rok, „je tam priestor aj na to, aby sa k tomu vyjadril Ústavný súd“. Riadne rokovanie 52. schôdze medzitým posunulo liekovú reformu ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) do druhého čítania — definitívne hlasovanie pripadá na septembrovú schôdzu. Štatistický úrad SR zverejnil, že slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2026 vzrástla len o 0,9 % medziročne, čo je najslabšie tempo vo Vyšehradskej štvorke — Poľsko rástlo o 3,5 %, Česko o 2,2 %. Ceny ropy v stredu stúpli o vyše 3 % po nových úderoch USA na Irán, Brent uzavrel na 93,94 USD za barel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil 11. jún za pamätný deň ukrajinských dronových jednotiek.
Slovensko
11° – 20°
🌦️ Pi · Mrholenie
🌦️
So
12° – 22°
84%
🌦️
Ne
12° – 19°
31%
🌦️
Po
10° – 20°
42%
☁️
Ut
8° – 21°
11%
☁️
St
12° – 23°
19%
Hlavná téma
Parlament a opozícia
Opozícia ani na štvrtý pokus neodvolala Takáča a presúva bod na september — paralelne podala návrhy na Migaľa a Kamenického, mimoriadna schôdza je v pondelok 15. júna o 13:15. Šimečka nevylučuje obrátenie sa na Ústavný súd.

Štvrtý pokus o otvorenie mimoriadnej schôdze k odvolaniu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) sa vo štvrtok 11. júna 2026 ráno zopakoval bez kvóra — do rokovacej sály prišlo iba 52 zo 76 potrebných poslancov, najmä opoziční zákonodarcovia z PS, KDH a SaS. Televízia ta3 v stredajšom popoludňajšom vstupe oznámila, že po štvrtom neúspešnom pokuse opozícia návrh definitívne presúva do programu najbližšej riadnej schôdze Národnej rady SR, ktorá sa začne 15. septembra 2026. Predseda klubu Hlas-SD Róbert Puci v rozhovore pripustil, že koalícia chce rovnakú stratégiu blokovania uplatniť aj na ďalšie opozičné návrhy — odvolávania jednotlivých ministrov plánuje koalícia zlúčiť do jednej rozpravy.

Denník N v minútovom spravodajstve vo štvrtok zachytil, že opoziční poslanci paralelne podali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer-SD); iniciátorom je KDH a podpísali ho zákonodarcovia PS, SaS, Hnutia Slovensko aj Demokratov. Hlavnou výhradou je nezvládnutá konsolidácia verejných financií — opozícia tvrdí, že deficit v tomto volebnom období neklesol pod šesť miliárd eur a opatrenia ministra rozpočet stabilizujú len kozmeticky. „Konsolidácia, ktorú robí Kamenický, je neúčinná a Slovensko za to bude platiť dlhé roky,“ vyhlásil poslanec KDH Rastislav Krátky. Druhý nový návrh smeroval na ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa (nominant Hlas-SD) — opozícia ho viní z netransparentnej modernizácie ústredného portálu Slovensko.sk za viac než 90 miliónov eur.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) v reakcii na obidva návrhy zvolal mimoriadnu schôdzu na pondelok 15. júna o 13:15, ako informuje portál Pravda — koalícia podľa predsedu klubu Hlas-SD Róberta Puciho schôdzu otvoriť nedovolí a bude vyčkávať, kým sa nahromadí dosť návrhov na spoločnú rozpravu o niekoľkých ministroch naraz. Minister Migaľ návrh označil za „trápne opozičné politické divadlo“ a uviedol, že opozícia nepriniesla relevantné výhrady k postupu rezortu. Spor o modernizáciu Slovensko.sk pritom v stredu eskaloval — vláda stiahla z rokovania utajenú spoločnú správu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorú Migaľ označil za „faktograficky zlú“ a premiér Robert Fico (Smer-SD) zriadil pracovnú skupinu na zladenie expertov s agentúrou NASES.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka po štvrtom neúspešnom otvorení Takáčovej schôdze pre denník Sme pripustil, že ak by sa odvolávania ministrov presúvali mesiace alebo dokonca rok, „tam už je podľa mňa priestor aj na to, aby sa k tomu vyjadril Ústavný súd“. Šimečka pripomenul, že v minulom roku sa hlasovanie o nedôvere viacerým členom vlády takisto presúvalo a obštrukčná prax koalície môže narážať na ústavné limity. Politológovia zhŕňajú, že opozícia ide cez parlamentnú rozpravu skôr testovať pevnosť koalície a vytvárať verejné napätie než reálne odvolávať ministrov — počas trojtýždňového sledu schôdzí už opozícia podala návrhy proti piatim členom vlády.

Čo sledovať v piatok a cez víkend
By the way

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR sa podľa § 17 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku zvoláva na žiadosť aspoň 30 poslancov a musí sa otvoriť do siedmich dní od podania žiadosti — to však znamená iba zvolanie, nie jej reálne otvorenie. Tým musí byť parlament uznášaniaschopný, čo si vyžaduje aspoň 76 zo 150 prítomných poslancov pri prezentácii. Keď koalícia disponuje pohodlnou väčšinou a do sály jednoducho nevojde, schôdza zostáva nezvolaná na rokovanie a po určenom počte neúspešných pokusov sa návrh presúva do programu najbližšej riadnej schôdze. Túto taktiku koalícia v posledných týždňoch zopakovala viackrát — od odvolávania Tomáša Tarabu (SNS) cez Tomáša Druckera (Hlas-SD) po Richarda Takáča. Súdne preskúmanie tejto praxe doteraz neprešlo, no Šimečkove ohlásenie možného ústavného podania zo štvrtku otvára otázku, či má opozícia v rukách aj iný nástroj ako verejné gesto.

Prehliadka správ
Lieková reforma ministra Šaška prešla v stredu prvým čítaním a posunula sa do druhého čítania — definitívne hlasovanie čaká septembrová schôdza, kritici varujú pred dopadom na rozpočty poisťovní.

Spravodajstvo STVR informovalo, že poslanci Národnej rady SR v rámci 52. riadnej schôdze posunuli vládnu novelu liekového zákona ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) do druhého čítania — definitívne hlasovanie bude na septembrovej schôdzi. Reforma má zjednodušiť spôsob preplácania liekov na výnimku, sprehľadniť kategorizačný proces, urýchliť dostupnosť inovatívnej liečby a zaviesť jednotné kritériá pre všetky tri poisťovne. Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) povedal, že zákon „rieši tieto výnimky“ a uľahčuje vstup inovatívnych liekov do trhu. Opozícia má výhrady — Tomáš Szalay (SaS) varoval, že „bude nás to stáť veľmi veľa peňazí“, lekár a poslanec PS Oskar Dvořák kritizuje absenciu farmako-ekonomických prepočtov a jasnej liekovej stratégie rezortu. Platnosť zákona je naplánovaná na október 2026, výnimkové úhrady podľa nového režimu sa majú začať uplatňovať od januára 2027.

Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2026 medziročne pridala iba 0,9 % a nedosiahla ani percentnú hranicu — investície prepadli o 6,4 %, priemyselná produkcia o 1 % a polovica zo 13 odvetví ide do mínusu. Susedia rástli násobne rýchlejšie.

Denník Sme v indexovej analýze zhrnul čerstvé čísla Štatistického úradu SR — slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2026 medziročne vzrástla o 0,9 %, susedné Poľsko v rovnakom období rástlo o 3,5 % a Česko o 2,2 %. Hrubá tvorba fixného kapitálu sa medziročne prepadla o 6,4 % a podniky výrazne obmedzujú svoje investičné výdavky. Priemyselná produkcia stratila medziročne 1 %, polovica z 13 odvetví má záporné čísla — najhlbší prepad postihol výrobu potravín a nápojov, výrobu elektroniky aj výrobu gumených a plastových výrobkov; automobilový sektor pripísal iba 0,8 %. Pozitívnym ťahúňom hospodárstva zostala spotreba domácností medziročne na úrovni 1,1 %. Ekonómovia upozorňujú, že nadpriemerné daňové bremeno ubližuje firmám, výpadky ropovodu Družba zužujú ponuku surovej nafty a fiškálna konsolidácia obmedzuje súkromný dopyt aj investičnú aktivitu.

Trh s ropou v stredu večer poskočil o vyše 3 % po ďalších amerických úderoch v Iráne — Brent zakotvil na 93,94 USD za barel, WTI na 90,96 USD. Americké komerčné zásoby ropy padli o 7,2 milióna barelov, podstatne viac, než s čím rátal konsenz.

Minútové spravodajstvo Denníka N v ranných hodinách 11. júna zachytilo, že svetový trh s ropou reagoval na ďalšie americké údery v Iráne pokračujúcim posunom nahor — Brent o 0,5 % blízko 93,6 USD za barel, americká WTI o 0,7 % blízko 90,7 USD, počas noci sa Brent dotkol až 95,5 USD. Pred ranným otvorením búrz Brent vyletel o viac než 3 % a stredu zakončil na 93,94 USD za barel, WTI na 90,96 USD; ťahalo to okrem geopolitického napätia aj horšie ako očakávané údaje o amerických zásobách ropy, ktoré v týždni do 5. júna spadli o 7,2 milióna barelov pri konsenze štyroch miliónov. Donald Trump pred reportérmi vyhlásil, že USA pokračujú v útokoch na iránsku vzdušnú obranu a velinské komunikácie. Obchodníci očakávajú, že napätie pri Hormuzskom prielive bude oneskorene tlačiť ceny pohonných látok v Európe nahor.

Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým vyhlásil 11. jún za pamätný deň ukrajinských dronových jednotiek — od svojho založenia zničili ruskej armáde majetok v hodnote takmer 40 miliárd dolárov. Ukrajina cez noc dronmi napadla mosty v Chersonskej oblasti, Moskva hlási odrazenie 330 strojov.

Portál Pravda informoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 11. júna 2026 podpísal dekrét, ktorým ustanovil pamätný deň ukrajinských dronových jednotiek — Ukrajina je podľa Zelenského prvou krajinou sveta s touto samostatnou zložkou ozbrojených síl a od jej založenia jednotky zničili ruskej armáde a vojenským objektom majetok za takmer 40 miliárd dolárov. Cez noc na štvrtok ukrajinské drony zaútočili na mosty v Chersonskej oblasti vrátane prechodu nad severnou časťou Krymského kanála a poškodili tiež objekty na okupovanom polostrove; ruské ministerstvo obrany tvrdí, že obrana odrazila 330 ukrajinských dronov nad ruskými regiónmi. Ruský gubernátor okupovaného Sevastopolu oznámil zrušenie palivových QR kódov pre dočasný výpadok dodávok. Nemecký kancelár Friedrich Merz pred Spolkovým snemom potvrdil, že Berlín bude pokračovať v podpore Kyjeva — pripravuje zrýchlenú dodávku batérie Patriot.

Číslo dňa
23.
miesto Slovenska v Indexe prosperity 2026 spomedzi 27 krajín Európskej únie podľa SLSP
Číslo dňa
Slovensko sa v Indexe prosperity 2026 zlepšilo o jedno miesto, no spomedzi 27 členských štátov EÚ ostáva na 23. priečke — z V4 horšie skončilo iba Maďarsko (24.).
Slovenská sporiteľňa vo štvrtok 11. júna 2026 predstavila už štvrtý ročník Indexu prosperity — Slovensko si v rebríčku 27 členov Európskej únie polepšilo o jedno miesto a obsadilo 23. priečku, hoci podľa autorov „ostáva v spodnej časti rebríčka“ a v ekonomickej výkonnosti je za vyspelými európskymi partnermi. Hlavný ekonóm SLSP zdôvodňuje slabú pozíciu kombináciou nižšej životnej úrovne a stratenej konkurencieschopnosti pre vyššie odvody firiem. Z V4 sa za Slovenskom umiestnilo iba Maďarsko na 24. mieste. Index pozerá na štyri piliere — ekonomická výkonnosť, kvalita života, životné prostredie a inštitúcie.
Tento týždeň
Piatok 12. 6. — Meniny má Zlatko; Svetový deň proti detskej práci, ktorý každoročne 12. júna vyhlasuje Medzinárodná organizácia práce (ILO) so sídlom v Ženeve od roku 2002.
Sobota 13. 6. — Meniny má Anton; sviatok sv. Antona Paduánskeho, patróna stratených vecí, ktorý si pripomínajú katolícki veriaci najmä v Taliansku a Portugalsku.
Nedeľa 14. 6. — Meniny má Vasil; Svetový deň darcov krvi vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 2005 — pripadá na výročie narodenia objaviteľa krvných skupín Karla Landsteinera.
Pondelok 15. 6. — Meniny má Vít; Svetový deň proti zneužívaniu starších ľudí (World Elder Abuse Awareness Day), ktorý OSN vyhlásila v roku 2011 a každoročne upozorňuje na násilie a zanedbávanie v seniorskej populácii.
Slovo dňa
Mimoriadna schôdza
Zákon Národnej rady SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v § 17 upravuje inštitút mimoriadnej schôdze — môže ju zvolať predseda parlamentu z vlastnej iniciatívy alebo musí ju zvolať, ak o to písomne požiada aspoň 30 poslancov. Mimoriadna schôdza sa má otvoriť do siedmich dní od podania žiadosti a jej program nemožno meniť — rokovať sa môže iba o bode, ktorý zvolanie vyvolal. Otvorenie schôdze si vyžaduje uznášaniaschopnosť parlamentu, teda prítomnosť aspoň 76 zo 150 poslancov pri prezentácii. Ak sa kvórum nedosiahne, predseda parlamentu pokus o otvorenie opakuje — v júnových odvolávaniach ministrov Tarabu, Druckera aj Takáča sa pokusy odohrali až štyrikrát, vždy bez úspechu. Po vyčerpaní pokusov sa návrh zaraďuje do programu najbližšej riadnej schôdze, čo v aktuálnom prípade znamená posun na september. Ústavnosť tejto taktiky doteraz na Ústavnom súde nikdy nepreskúmal.
Súvisiace vydania

Páči sa Vám čo čítate?

Dostávajte Rannú Správu každé ráno o 8:00.

Bez clickbaitu, bez zbytočností. Slovensko a svet za 5 minút.

Prihlásením súhlasíš so zasielaním newslettera a so spracovaním svojho e-mailu podľa zásad ochrany údajov. Odhlásiš sa kedykoľvek jedným klikom.

RannáSpráva

Obsah je redakčne editovaný; pri tvorbe využívame AI nástroje.
Ranná Správa · Bratislava · Slovensko · Piatok, 12. júna 2026
Odhlásiť sa z newslettera