Denník N v stredu 10. júna 2026 popoludní spravil, že Národná rada SR po druhom pokuse v stredu opäť neotvorila mimoriadnu schôdzu k odvolaniu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Hlas-SD) — do sály sa dostavilo iba 55 zo 76 potrebných poslancov, najmä opozičná zostava SaS, KDH a Progresívne Slovensko, koaliční zákonodarcovia podľa avíz líderov klubov do sály opäť nevošli. Tretí pokus o otvorenie schôdze je naplánovaný na štvrtok 11. júna o 8.00, po ňom má parlament rovnako pristúpiť k tretiemu pokusu o otvorenie schôdze k odvolaniu ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) pre kolaps systému ePrihlášky. Opozícia v dôvodovej správe argumentuje, že správanie Takáča ohrozuje stovky miliónov eur eurofondov pre slovenských farmárov a chráni subjekty zapojené do dotačných podvodov v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) označil návrh za „zlý žart“, predseda klubu Smeru-SD Ján Richter potvrdil, že koalícia za Takáčom stojí.

Denník Sme zhrnul, že vládna novela liekového zákona, ktorú minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) tento týždeň otvoril v Národnej rade na prvé čítanie, má zlepšiť prístup pacientov k inovatívnym liekom, zjednodušiť procesy pri detských a vzácnych ochoreniach a zrušiť stropovanie výnimkových úhrad pre zdravotné poisťovne. Predkladaný zákon prináša jednotné kritériá pre posudzovanie výnimiek záväzné pre všetky tri poisťovne; kompetenciu prenáša na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Druhý balík opatrení sa zameriava na nelegálny reexport: prísnejšie kontroly distribúcie, povinné spätné odberné limity pre lekárne a sankcie za podozrivé objednávky, k tomu má prísť kriminalizácia falšovania elektronických receptov. Druhé čítanie pripadá podľa harmonogramu rezortu na septembrovú schôdzu, samotná platnosť zákona je naplánovaná na október 2026; výnimkové úhrady podľa nového režimu sa majú začať uplatňovať od januára 2027. Progresívne Slovensko reformu opatrne ocenilo, no varuje pred tlakom na rozpočty poisťovní.

Portál Pravda v priebežnom spravodajstve z Perzského zálivu informoval, že Iránske revolučné gardy v odvete za americké údery na ciele v Iráne raketovým útokom napadli vojenské základne USA v Bahrajne, Jordánsku a Kuvajte; podľa Teheránu išlo o priamy útok na velenie 5. americkej flotily v Manáme. Iránci varovali, že ak USA pokračujú v útokoch na ich územie, „odveta bude tvrdšia“. Jordánska armáda oznámila, že zlikvidovala päť striel smerujúcich k oblasti základne al-Azrak, kde sú nasadené americké jednotky; rezort obrany neeviduje obete ani významné materiálne škody. Americký prezident Donald Trump pred novinármi po amerických úderoch na Irán vyhlásil, že „včera sme zaútočili tvrdo a dnes zaútočíme ešte raz“, a vyzval reportérov, aby „nevypínali televízory“. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na okamžité zastavenie eskalácie a varoval pred prerastením lokálnych zrážok do plnohodnotného konfliktu v Perzskom zálive.

Denník Sme v dennom prehľade vojny na Ukrajine zachytil, že ukrajinské vzdušné sily 10. júna 2026 dronom zapálili Kuibyševskú ropnú rafinériu v ruskej Samare, ktorá leží viac než 1 200 kilometrov od ukrajinsko-ruského frontu a ročne spracúva 3,7 milióna ton ropy. Zariadenie podľa ukrajinských zdrojov zásobuje ruský zbrojný sektor, po útoku vypukol rozsiahly požiar. Ukrajinská strana v ten istý deň zacielila obranný závod v Čeboksaroch raketami FP-5 Flamingo a tri výbuchy roztrhli plynovod Mozdok — Kazimagomed v ruskom Dagestane, kde museli evakuovať viac než stovku obyvateľov. V okupovanom Sevastopole utrpela vážne škody budova múzea. Ukrajinský parlament tento týždeň prijal navýšenie obranného rozpočtu o 30 miliárd eur — výdavky Kyjeva na obranu by tak v tomto roku mohli prekročiť 84 miliárd eur, výrazne viac ako pôvodne plánovaných 55 miliárd.