Televízia ta3 v sobotu zhrnula, že britský denník Financial Times v utorok 2. júna 2026 priniesol informáciu, podľa ktorej USA vážne prehodnocujú rozmiestnenie svojich strategických jadrových zbraní v ďalších európskych členských štátoch Severoatlantickej aliancie — okrem dnešného Belgicka, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska, Holandska a Turecka by sa o hostiteľstve mali zaujímať severské štáty susediace s Ruskom a Bieloruskom, pobaltské republiky a Poľsko; informácia vyvolala počas týždňa ostrú politickú debatu aj na Slovensku. Slovenský minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) potvrdil, že Slovenská republika nepatrí medzi krajiny, ktoré by chceli na svojom území amerických jadrových hlavíc, a osobitne sa vyjadril k pobaltskému variantu — „osobitne, keby NATO uvažovalo o pobaltských štátoch, tak si myslím, že atómové zbrane tam nemajú čo robiť" — keďže by to podľa neho zvýšilo napätie a urobilo z hostiteľa primárny terč. Bývalý minister obrany a expert Globsecu Martin Sklenár upozornil, že odstrašenie zostáva pre Alianciu zásadné: „jadrový dáždnik, ktorý vytvárajú americké, britské a francúzske jadrové zbrane, je základom pre odstrašenie akéhokoľvek útočníka".
Bývalý minister zahraničných vecí a poradca prezidenta Ján Kubiš naznačil, že silnejšia jadrová zložka môže byť zárukou pre bezpečnosť kontinentu, no zároveň pred unáhleným postupom varoval: „je to svojím spôsobom garancia (…) nehrajte sa s týmto, mohlo by to dôjsť naozaj k zlému". Opozičný expert Progresívneho Slovenska v oblasti obrany Peter Bátor reagoval na Kaliňákovo odmietanie pobaltskej línie polemicky a pripomenul, že rozhodnutie nemá patriť tretej strane: „on nie je minister Pobaltia, nechajme to na štáty, ktorých sa to týka". Slovenské diplomatické línie tak ostávajú v dvojakom postavení — odmietajú hostiteľstvo na vlastnom území, no v rámci NATO konceptu jadrového odstrašenia chápu zmysel kolektívneho dáždnika, ktorý dnes ochraňuje aj Slovensko bez vlastných hlavíc.
Spravodajský portál Info.sk po stredajšom rokovaní vlády priniesol Kaliňákovu pozíciu v podrobnejšej forme — minister obrany pripomenul, že Slovenská republika nepatrí medzi krajiny, ktoré by hostili americké jadrové hlavice, slovami „my však máme predsa len trochu iný názor, nie sme prívrženci jadrových zbraní"; ich rozmiestnenie v regióne by podľa neho prispelo k nebezpečnej eskalácii napätia. Téma sa dostala na vládny stôl po tom, čo o priebehu zámerov USA informoval Financial Times. Slovenský parlament rozhovor o jadrovej zložke aliančnej politiky zatiaľ neotvoril, no opozícia avizovala, že po júnových štandardných rokovaniach zaradí tému na programovú konferenciu obranného výboru.
- Tlačová konferencia rezortu obrany v Bratislave — Kaliňák má v priebehu júla upresniť, či Slovensko žiada Alianciu o vylúčenie z hostiteľskej diskusie.
- Reakcia litovských a estónskych autorít — obe Tallinn aj Vilnius avizovali, že tému Aliancii predložia oficiálne na letnej úrovni; ich pozícia môže Slovensko a Maďarsko izolovať.
- Tlak prezidenta Pellegriniho — hlava štátu má byť v júli hostiteľom konzultácií s lídrami V4 a téma jadrového odstrašenia sa môže dostať na program rokovaní.
- Spravodajská reakcia ministrov zahraničných vecí EÚ — letné rokovanie v Luxemburgu otvorí debatu o európskej obrannej architektúre v širšom rámci, vrátane kontextu Financial Times leaku.
Program zdieľania jadrových zbraní v rámci NATO (nuclear sharing) funguje od konca 50. rokov 20. storočia. Vychádza z koncepcie, podľa ktorej štáty Aliancie bez vlastných jadrových zbraní môžu vo vojnovom scenári niesť americké hlavice typu B61 vo svojich lietadlách — dnes ide o päť krajín (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko), z ktorých každá hostí americké jadrové bomby vo svojich leteckých základniach pod dvojitým kľúčom (americký dozor + národný nosič). Slovensko, podobne ako Česko či Maďarsko, sa po vstupe do NATO v roku 2004 prihlásilo k zásade, že strategické jadrové zbrane na svojom území rozmiestnené mať nebude — túto líniu drží už šiesta vláda za sebou. Aktuálnou témou nie je modernizácia existujúceho programu (americké B61-12 sú do Európy dodávané od roku 2022), ale jeho možné geografické rozšírenie k pobaltsko-poľskej hranici, ktoré odborníci nazývajú „posunom forwardu" — debatu o ňom otvoril už Donald Trump v prvom volebnom období cez tlak na nemecký kontingent, no Bidenova administratíva ju umlčala. Návrat témy v roku 2026 spadá do širšieho kontextu zmenenej americkej obrannej doktríny po zvolení Trumpa v novembri 2024.