Predseda vlády SR Robert Fico v piatok na samite Európskej únie a krajín západného Balkánu v čiernohorskom letovisku Tivat podporil vstup Srbska, Čiernej Hory a Albánska do Európskej únie — podľa premiéra ide o najlepšie pripravené tri krajiny regiónu, ktoré by mali byť prijaté naraz, a vyzval na otvorenie tretieho rokovacieho klastra. Fico v Tivate okrem iného povedal, že „ak si zoberieme celkový počet obyvateľov týchto troch krajín, tak to by nemalo žiadny vplyv" na fungovanie Únie, a vyjadril frustráciu z bruselskej brzdy: „stále niekto vymýšľa, ako to celé komplikovať, ako tomu zabrániť". Slovenský premiér tiež upozornil, že samit tohto formátu sa odohráva priamo na území kandidátskeho štátu — predchádzajúce stretnutia hostil Brusel alebo členské krajiny — a označil tento posun za pozitívny signál pre celý región.
Denník Pravda v piatok zhrnul, že Fico odcestoval na horúci balkánsky samit, na ktorom lídri EÚ riešia, ako dostať región spod vplyvu Moskvy — popri slovenskom premiérovi do Tivatu pricestovali francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz, samit predsedala čiernohorská strana v rámci slovinskej iniciatívy a hlavnou témou bola spoločná prosperita a stabilita Únie a regiónu vrátane otázok bezpečnostnej a obrannej politiky. Fico podľa Pravdy zároveň poznamenal, že reálne pristúpenie troch favoritov sa v tomto ani v budúcom roku očakávať nedá; dlhotrvajúce rokovania však podľa premiéra podkopávajú dôveryhodnosť Únie a oslabujú odhodlanie lídrov regiónu pokračovať v ceste do EÚ. Slovenská diplomatická línia, ktorá súčasné prijatie Srbska, Albánska a Čiernej Hory podporuje, sa v tomto bode prekrýva s pozíciou Slovinska aj časti stredoeurópskeho bloku.
Spravodajský portál Parlamentné listy poukázal, že kým Srbsko v posledných mesiacoch zaostáva v reformách, Čierna Hora sa stala hlavným favoritom na vstup do Európskej únie spomedzi krajín západného Balkánu — Podgorica uzavrela viac vyjednávacích kapitol a rýchlosť reforiem prevyšuje ostatné kandidátske krajiny regiónu. Európska komisia v Tivate ocenila pokrok Čiernej Hory pri reforme súdnictva a boji proti korupcii; Srbsko si naopak vypočulo kritiku za vzťahy s Moskvou a pomalý postup vo vzťahoch s Prištinou. Televízia JOJ na portáli Noviny.sk doplnila, že lídri v Tivate diskutovali aj o postupnej integrácii štátov západného Balkánu do EÚ, o zintenzívnení spolupráce v bezpečnostnej a obrannej politike a o pokroku jednotlivých kandidátskych krajín v uplynulom roku. Slovenská účasť na summite je v kontraste s Ficovým postojom k otázke Ukrajiny — premiér v Tivate poznamenal, že samit „ukrajinskú tému notabene vynechal", a v ostatných mesiacoch opakovane spochybňoval rýchle prijatie Kyjeva do EÚ.
- Záverečné vyhlásenie samitu Tivat — text obvykle vychádza v sobotu ráno a špecifikuje, či sa otvorí Ficom žiadaný tretí klaster rokovaní.
- Reakcia opozičných strán v SR — Progresívne Slovensko aj KDH pripravujú stanoviská k pozícii premiéra na samite.
- Postoj Bruselu — Európska komisia môže do pondelka predstaviť aktualizovaný balík rozširovania s posunmi pri kandidátskych krajinách.
- Návšteva predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej v Bratislave je avizovaná na piatok 12. júna; rozhovory s Rašim, Ficom a Pellegrinim potvrdia kontúry slovenskej európskej politiky.
Metodika rokovacích klastrov, na ktorú sa Fico v Tivate odvolával, je relatívne nový nástroj zavedený Európskou komisiou v roku 2020 ako reakcia na frustráciu kandidátskych krajín z fragmentovaného postupu po jednotlivých kapitolách acquis communautaire. Klastre zoskupujú tematicky príbuzné kapitoly — napríklad základy fungovania štátu, vnútorný trh, konkurencieschopnosť — a otvárajú sa naraz, čo umožňuje paralelnú prípravu reforiem aj politické zviditeľnenie pokroku. Čierna Hora už pri tejto metodike uzavrela tri klastre a otvorila šiesty; Albánsko ide o krok pozadu a Srbsko zostalo na druhom klastri pre vleklý spor o vzťahoch s Prištinou a Moskvou. Slovenská diplomacia tradične patrí k najhlasitejším podporovateľom rozširovania o krajiny západného Balkánu — argument, že geopolitická pauza by región vrátila k Moskve, či už za Pellegriniho alebo Ficových vlád, je konzistentný od roku 2017 a v Tivate ho zopakoval aj samotný premiér.