Ak sa email nezobrazuje správne, klikni tu
Každé ráno.
RannáSpráva

Slovensko a svet za 5 minút

Nedeľa, 31. mája 2026 Zdieľaj Denné vydanie
Bitcoin
73 914 $
63 396 €
+0.92%
S&P 500
756.50 $*
648.85 €
+0.25%
EUR/USD
1.1659 $*
0.8577 €
+0.05%
MSCI World
204.93 $*
175.77 €
+0.06%
Zlato
4 171 $*
3 578 €
+1.06%
* piatkový záver trhov
Nedeľa, 31. mája. Cez víkend prišla z Berlína správa, ktorá mení tón debaty o budúcnosti amerických vojakov v Európe — Pentagón cez nemecký denník Welt am Sonntag potvrdil, že chce urýchliť pôvodne ohlásené stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka; pôvodný šesť- až dvanásťmesačný harmonogram sa skracuje a konkrétny plán Pentagón predloží spojencom v NATO budúci mesiac. Donald Trump pred niekoľkými týždňami pohrozil, že počet vojakov môže klesnúť ešte výraznejšie ako 5 000, a šéf Pentagónu Pete Hegseth pridal aj clá útočiace na nemecký priemysel. V Nemecku je dnes približne 35 000 amerických vojakov v aktívnej službe; minister zahraničných vecí Johann Wadephul označil Ramstein za „mimo diskusie“, minister obrany Boris Pistorius hovorí, že rozhodnutie USA nebolo nečakané. Bratislavský primátor Matúš Vallo zdieľal v utorok fotografie mestských policajtov hliadkujúcich v MHD — na jednom zo záberov mal policajt na predlaktí výrazné tetovanie s kolovratom, slovanským symbolom, ktorý si v 20. rokoch obľúbili krajne pravicové skupiny —, magistrát fotografiu po kritike v komentároch zmazal, hovorca mestskej polície Peter Borko popiera, že by išlo o extrémizmus, a policajt v hliadke pokračuje. Premiér Robert Fico v piatok ohlásil, že vláda 3. júna prerokuje prvý balík prorastových opatrení a vykonávacie predpisy k ústave, ktoré majú zabrániť uznávaniu homosexuálnych manželstiev uzavretých v zahraničí — termín splnenia úlohy je 5. júla. Progresívne Slovensko odmietlo podporiť ústavný návrh Hlasu-SD na možnosť referenda o skrátení volebného obdobia; vedúca poslaneckého klubu Zuzana Mesterová argumentuje, že „o tak vážnych zásahoch do ústavy sa nerozhoduje pozmeňujúcim návrhom“, predseda parlamentu Richard Raši opozícii odkázal, že má povedať, či dáva ľuďom právo „nielen dať politikom moc, ale moc im aj vziať“. Vo Swiss Life Aréne v Zürichu domáci Švajčiari sobotňajšie semifinále Majstrovstiev sveta v hokeji proti Nórsku zvládli za necelú hodinu čistého hracieho času — vyhrali 6:0 a postupujú do tretieho finále za sebou; finále je na programe v nedeľu večer o 20:20.
Slovensko
13° – 24°
☁️ Ne · Zamračene
🌧️
Po
15° – 19°
67%
🌧️
Ut
14° – 23°
50%
🌦️
St
13° – 23°
72%
🌦️
Št
13° – 24°
64%
🌦️
Pi
14° – 23°
42%
Hlavná téma
USA a Nemecko
USA urýchľujú stiahnutie 5000 vojakov z Nemecka. Trump pohrozil väčším presunom, Berlín drží Ramstein mimo diskusie a NATO čaká plán v júni.

Cez víkend prišla z Berlína správa, ktorá mení tón debaty o budúcnosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Spravodajský portál TASR teraz.sk v sobotu z Berlína cituje nedeľnú prílohu denníka Die Welt — Welt am Sonntag —, ktorej zdroj z Pentagónu potvrdil, že Spojené štáty chcú urýchliť pôvodne ohlásené stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka; pôvodný šesť- až dvanásťmesačný harmonogram sa skracuje a konkrétny plán Pentagón predloží spojencom v Severoatlantickej aliancii budúci mesiac. V Nemecku je podľa nemeckých médií dnes okolo 35 000 amerických vojakov v aktívnej službe a krajina ostáva najväčšou americkou vojenskou základňou v Európe; Pentagón odmieta zverejniť, ktorých konkrétnych základní by sa redukcia dotkla, a tlačový tajomník Pentagónu Sean Parnell pôvodný rámec šesť- až dvanásťmesačného sťahovania predtým len opatrne potvrdil bez ďalších detailov.

Krok proti Berlínu nie je nová epizóda. Denník Pravda už začiatkom mája informoval, že americký prezident Donald Trump otvorene pohrozil ešte výraznejším presunom amerických jednotiek z Nemecka — uviedol, že je „pripravený znížiť počet amerických vojakov v Nemecku oveľa viac“ než o pôvodne ohlásených päťtisíc — a šéf Pentagónu Pete Hegseth pridal aj clá útočiace na nemecký priemysel. Kontext aktuálneho urýchlenia leží v krátkej americko-iránskej vojne v máji a v Trumpovej kritike kancelára Friedricha Merza za jeho postoj k operácii proti Teheránu; zo strany Bieleho domu opakovane zaznelo, že podpora európskych krajín bola pre Washington počas izraelsko-iránskej fázy konfliktu nedostatočná.

Otázka nemeckých posádok je súčasť širšieho amerického strategického odsunu z Európy. Denník N v sérii Trumpov svet upozorňuje, že americké velenie zvažuje stiahnutie nielen vojakov, ale aj techniky — stíhačiek, ponoriek aj lietadlových lodí — a paralelne s nemeckou redukciou Pentagón nedávno zastavil rotáciu štyroch tisíc amerických vojakov do Poľska, čo medzi spojencami východne od Odry vyvolalo obavy o stabilitu východného krídla NATO. Boris Pistorius, nemecký minister obrany, rozhodnutie USA komentoval slovami, že „nebolo nečakané a dalo sa predvídať“. Denník SME pripomína, že nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul z CDU označil veľké americké základne na nemeckom území — predovšetkým Ramstein v Porýní-Falci ako kľúčový transportný uzol amerického letectva v Európe a Landstuhl ako najväčšiu americkú vojenskú nemocnicu mimo územia USA — za „mimo diskusie“; tieto základne podľa neho plnia pre Washington aj Berlín „nenahraditeľnú“ úlohu.

Čo sledovať okolo amerického sťahovania
By the way

Pre Slovensko nejde o ďaleký problém. Z Ramsteinu odchádzajú americké transportné lety smerom k východnému krídlu NATO — vrátane podpory air-policing misií, ktoré kontrolujú vzdušný priestor nad Slovenskom a Poľskom. Ak Pentagón k 5 000 odchádzajúcim vojakom skutočne pridá ďalšie tisíce, väčšina dôsledkov sa prejaví v logistických a leteckých uzloch — práve tých, ktoré dnes držia operačnú pohotovosť aliancie na východe. KDH a PS v Bratislave tlačia na ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby pre júnové stretnutie ministrov obrany aliancie pripravil stanovisko; minister obrany Robert Kaliňák, ktorý dnes v relácii O 5 minút 12 obhajuje výstavbu prešovskej vojenskej nemocnice, sa k americkému presunu verejne zatiaľ nevyjadril.

Prehliadka správ
Vallo zdieľal hliadky v MHD, jednému z policajtov vykuklo z rukáva tetovanie s kolovratom. Magistrát fotku stiahol, polícia popiera extrémizmus.

Denník N v sobotu 30. mája rozobral Vallov utorňajší pochvalný príspevok o nasadení mestskej polície do bratislavskej MHD — na fotografiách z električiek a autobusov priložených k textu mal jeden z hliadkujúcich policajtov na predlaktí výrazné tetovanie s kolovratom; symbol pripomína viacramenný hákový kríž, časť slovenských expertov ho zaraďuje k extrémistickým znakom a v krajne pravicových kruhoch sa využíva ako alternatíva k svastike, hoci jeho korene sú slovanské a pôvodne nesúvisia s nacizmom. Magistrát hlavného mesta fotografiu po kritike v komentároch zmazal a hovorca mestskej polície Peter Borko pre Denník N uviedol: „V danom prípade neevidujeme žiadne správanie… ktoré by nasvedčovalo podpore extrémistických ideológií“ — policajt v hliadke zostáva a u zamestnávateľa pôsobí od roku 2021. Hovorca magistrátu Peter Bubla pripustil, že tetovanie môže verejnosť pohoršiť, a otvoril otázku, či by mesto nemalo zaviesť interný predpis o telesných ozdobách svojich policajtov; primátor Matúš Vallo sa k odstránenej fotografii verejne nevyjadril.

Fico ohlásil rokovanie vlády 3. júna o prorastových opatreniach a o zákaze uznávania homosexuálnych manželstiev zo zahraničia. Termín splnenia úlohy stanovil na 5. júla.

Denník SME pri vyhradenej Hodine otázok zachytil, že premiér Robert Fico tento týždeň oznámil dvojaký balík vládnej agendy na prvý júnový týždeň — 2. júna sa o prorastových opatreniach koná tripartita a vláda ich má prerokovať 3. júna; v ten istý deň má kabinet posunúť aj vykonávacie predpisy k ústave, ktoré majú zabrániť, aby sa homosexuálne páry, uzavreté v manželstve v zahraničí, mohli domáhať jeho uznania v slovenských matrikách. Fico pred kamerami vyhlásil, že rešpektuje sexuálne menšiny — „nikto ich neotravuje“ —, ale jeho povinnosťou je „predovšetkým rešpektovať“ ústavu; lehotu na zápis pravidiel do zbierky zákonov stanovil na 5. júla. Podľa právničiek z akademickej obce a podľa judikátov Súdneho dvora EÚ by paušálne odmietnutie zahraničných homosexuálnych manželstiev mohlo Slovensko dostať do rozporu s európskym právom — opozícia žiada, aby vláda znenie predpisov ukázala verejnosti ešte pred letom a aby sa otázka neprijala v zrýchlenom režime.

PS odmietlo Hlasov ústavný návrh na referendum o skrátení volebného obdobia. Mesterová: o ústave sa nerozhoduje pozmeňovákom; Raši opozícii odkázal, aby povedala, či dáva ľuďom právo zobrať politikom moc.

Denník Pravda v piatok informoval, že Progresívne Slovensko cez vedúcu poslaneckého klubu Zuzanu Mesterovú odmietlo podporiť ústavný návrh Hlasu-SD, ktorým chce predseda parlamentu Richard Raši zaviesť možnosť skrátiť volebné obdobie platným referendom — Mesterová argumentuje, že „o takých vážnych zásahoch do ústavy sa nerozhoduje pozmeňujúcim návrhom“ a PS namiesto toho pripomína vlastné uznesenie na skrátenie volebného obdobia, ktoré je za súčasnej ústavy realizovateľné. Raši v parlamente opozícii odkázal: „Chcete dať ľuďom právo priamo v ústave rozhodovať v platnom referende o predčasných voľbách, alebo im toto právo nechcete dať? Povedzte jasne, či má občan mať právo nielen dať politikom moc, ale moc im aj vziať.“ Súčasná ústava skrátenie volebného obdobia referendom neumožňuje — jedinou cestou je uznesenie Národnej rady — a Hlas potrebuje na ústavnú zmenu 90 hlasov, ktoré koalícia s 78 mandátmi sama nedosiahne.

Hokej MS 2026: Švajčiari deklasovali Nórsko 6:0 a postupujú do tretieho finále za sebou. O titul si v nedeľu večer zahrajú so súperom z duelu Kanada–Fínsko.

Športweb denníka Pravda zo Swiss Life Arény v Zürichu informuje, že domáci Švajčiari sobotné prvé semifinále Majstrovstiev sveta v hokeji 2026 odohrali za necelú hodinu čistého hracieho času — Nórsku, ktoré v štvrťfinále vyradilo Lotyšsko, nedovolili streliť ani jeden gól a zvíťazili 6:0 zásluhou Bertschyho v 18., Malgina v 25., Jägera v 33., Riata v 37., Hischiera v 45. a Rochetta v 58. minúte; domáci sa tak prepracovali do tretieho finále za sebou a posledný krok ich delí od historicky prvého majstrovského korunovania. Druhé semifinále Kanada–Fínsko sa v Zürichu hralo o 20:00 sobotného večera; finále aj duel o bronz sú na programe v nedeľu vo Swiss Life Aréne — bronz o 15:30, finále o 20:20. Slovenský tím šampionát uzavrel na piatej priečke B-skupiny a do play-off sa neprebojoval po utorňajšej prehre 2:4 so Švédskom.

Číslo dňa
244
vzoriek piva z 44 slovenských malých aj veľkých pivovarov sa zúčastnilo 19. ročníka Slovenskej pivnej korunky — najviac v histórii súťaže
Číslo dňa
Slovenská pivná korunka 2026 si zaknihovala rekord — 244 vzoriek piva z 44 pivovarov bojovalo o 12 kategórií.
Denník Pravda informuje o výsledkoch 19. ročníka Slovenskej pivnej korunky 2026 — do súťaže sa prihlásilo rekordných 44 pivovarov, ktoré poslali 244 vzoriek v 12 súťažných kategóriách; absolútny prvý titul získal hurbanovský Heineken Slovensko, ktorého Corgoň 10 ° a 12 ° ovládli obe filtrované triedy a Zlatý Bažant Radler 0,0 % Citrón pridal tretiu zlatú medailu. V nefiltrovaných triedach uspeli pivovary Galgenberg z Nitrianskeho Pravna a remeselný pivovar Galgan z Galanty; špecialitky obsadili pivovary Špicer (Skalica), Shenk (Bratislava), Franz (Lučenec) a Nilio (Liptovský Mikuláš). Verejnosť bude môcť ocenené pivá ochutnať 5. a 6. júna na Námestí slobody v Bratislave — prihlásilo sa rekordných 19 výrobcov.
Tento týždeň
Nedeľa 31. 5. — V parížskom Bois de Boulogne pokračuje tenisový grandslam Roland Garros zápasmi prebiehajúceho kola mužskej i ženskej dvojhry.
Pondelok 1. 6. — Medzinárodný deň detí; v zákonodarnom zbore hlasovanie o vyslovení nedôvery šéfovi rezortu životného prostredia Tomášovi Tarabovi (iniciatíva PS).
Utorok 2. 6. — Stretnutie sociálnych partnerov k ekonomickej agende; deň pred hlasovaním vlády o stimuloch.
Štvrtok 4. 6. — V slovenských katolíckych kostoloch procesie pri sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (Božie telo); cirkevný sviatok bez voľna.
Slovo dňa
Ramstein
Česká Wikipédia Ramstein označuje za leteckú základňu Spojených štátov v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko — sídli tu velitelstvo amerického letectva v Európe (USAFE) aj jednotky NATO; základňa bola vybudovaná v spolupráci s Francúzskom v okupovanom Nemecku po roku 1950 a dnes je najväčšou americkou leteckou základňou mimo územia USA, slúži ako kľúčový transportný uzol pre presun jednotiek, materiálu a raneného personálu — vrátane neďalekej vojenskej nemocnice Landstuhl, ktorá je najväčšou americkou vojenskou nemocnicou mimo územia USA. Na základni a v neďalekom Bücheli je uložených 150 amerických jadrových hlavíc — Ramstein nie je len logistický uzol, ale aj jedno z dvoch miest skladovania amerických jadrových zbraní v Nemecku. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v piatok pripomenul, že veľké americké základne — vrátane Ramsteinu — sú v debate o redukcii amerických jednotiek v Nemecku „mimo diskusie“; ich logistická úloha je podľa neho nenahraditeľná pre celú alianciu, vrátane podpory misií, ktoré z Nemecka rotujú aj nad Slovenskom a Poľskom.
Súvisiace vydania

Páči sa Vám čo čítate?

Dostávajte Rannú Správu každé ráno o 8:00.

Bez clickbaitu, bez zbytočností. Slovensko a svet za 5 minút.

Prihlásením súhlasíš so zasielaním newslettera a so spracovaním svojho e-mailu podľa zásad ochrany údajov. Odhlásiš sa kedykoľvek jedným klikom.

RannáSpráva

Obsah je redakčne editovaný; pri tvorbe využívame AI nástroje.
Ranná Správa · Bratislava · Slovensko · Nedeľa, 31. mája 2026
Odhlásiť sa z newslettera