Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v stredu na výjazdovom rokovaní vlády v Haniske pri Košiciach prvý raz verejne pripustil, že štát neplánuje od Slovnaftu vymáhať celých 400 miliónov eur dlhu z mimoriadneho odvodu za spracovanie ruskej ropy. Denník Pravda po stredajšom briefingu z Haniskej cituje šéfa rezortu, podľa ktorého „spravíme určité zúčtovanie toho, čo považujem za dlh voči vláde, a toho, čo Slovnaft urobil pri cenách palív na Slovensku“ — rafinéria počas konfliktu na Blízkom východe palivá udržiavala pod hladinou, ktorú by si trh inak vyžiadal, a vlastník bratislavskej rafinérie maďarský MOL Group prišiel o predpokladané maržové zisky. Účtovne ide o nezaplatenú časť mimoriadneho odvodu schváleného Hegerovou vládou v lete 2022 podľa nariadenia Rady EÚ — Slovnaft odvod za rok 2023 do štátnej kasy nepripísal.
Spravodajský portál TASR teraz.sk z Haniskej tlačovky doplnil, že podľa ministra financií „bude potrebné odpočítať dlh, ktorý Slovnaft voči vláde má, a čo Slovnaft urobil pri cenách palív počas konfliktu na Blízkom východe“ — Kamenický teda vyhradzuje len takú časť odpisu, ktorá zodpovedá odhadovaným nižším maržám rafinérie v období nepokoja v Perzskom zálive. Konkrétnu výšku odpisu rezort nezverejnil — pred zúčtovaním čaká na podrobné finančné výpočty zo strany Slovnaftu, ktoré rezort od rafinérie vyžiadal v apríli. Premiér Robert Fico, ktorý výjazdovému rokovaniu predsedal, sa od ministrovej línie nedištancoval — pri vstupe do zasadacej miestnosti poznamenal len toľko, že koalícia chce „rozumný kompromis, ktorý štát finančne nepoškodí“. Opozičné Progresívne Slovensko bezprostredne po Kamenického vyjadrení reagovalo statusmi o „spätnej rekvalifikácii zákonnej povinnosti na dobrovoľný príspevok“.
Mimoriadny odvod za spracovanie ruskej ropy zaviedla vláda Eduarda Hegera v rámci paneurópskeho úsilia po ruskej invázii na Ukrajinu — Slovensko spolu s ďalšími členskými štátmi EÚ malo prostredníctvom 33-percentnej sadzby zachytiť časť nadmerných ziskov rafinérií prevádzkujúcich ruskú ropu cez výnimku z embarga. Slovnaft za rok 2022 odvod uhradil, za rok 2023 zostal v štátnej kase prázdny riadok. Ficova vláda po nástupe v októbri 2023 verejne žiadala dôslednú vymožiteľnosť odvodu, postoj sa však v priebehu rokov 2024 a 2025 oslabil — Slovnaft súbežne preinvestoval stovky miliónov eur do prerábky bratislavskej rafinérie na spracovanie neruskej ropy a tlak Bruselu na úplnú výmenu vstupných surovín do konca roka 2026 pokračuje.
- Termín výpočtov rafinérskych marží — rezort financií čaká na zaslanie podrobností od MOL Group, ktoré od spoločnosti vyžiadal v apríli; bez nich nemôže odpis vyčísliť.
- Verejnosť odpustenej sumy — finálna výška zníženia 400-miliónového dlhu zostáva neoznámená dovtedy, kým rezort zúčtovanie neuzavrie.
- Bruselský tlak na surovinovú výmenu — žiadosť Európskej komisie o úplnú výmenu vstupov z ruskej ropy na neruskú do konca roka 2026 zostáva v platnosti; v júnovom sankčnom balíčku sa očakávajú dodatočné pripomienky.
- Opozičná interpelácia — Progresívne Slovensko avizuje formálnu otázku na ministra financií ohľadom právneho rámca odpisu na najbližšej parlamentnej hodine otázok.
Mimoriadny odvod na ruskú ropu vznikol v lete 2022 ako nástroj EÚ proti nadmerným ziskom — Rada európskej únie štátom udelila právo zdaniť rafinérie spracujúce ruskú ropu sadzbou 33 percent zo zisku presahujúceho priemernú maržu predchádzajúcich rokov. Slovensko bolo jednou z mála krajín spolu s Maďarskom a Bulharskom, ktoré spracovávali ruskú ropu cez výnimku z embarga, a otázku, ako odvod aplikovať bez ohrozenia strategickej nezávislosti rafinérií, riešilo vykonávacím zákonom. Hegerová vláda zákon schválila na konci roka 2022, no za rok 2023 zostal v platobnom medzistave dlh, ktorý sa pohybuje v stovkách miliónov eur. Súčasná situácia ukazuje hranicu medzi politickou diskréciou a fiskálnou disciplínou — Kamenického „zúčtovanie“ znamená v praxi výber, ktorá časť odvodu sa do verejných financií skutočne vráti, no pre rozpočet znamená každých sto miliónov eur odpisu výpadok presne v období, keď Brusel od Slovenska žiada zníženie deficitu pod 4,5 percenta HDP.