Nedeľa, 24. mája. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v sobotu pred kamerami diskusnej relácie obvinil predsedu SNS Andreja Danka, že verejne osočuje premiéra Roberta Fica a do koalície vnáša „štýl vládnutia z roku 2023“ — Smer odmieta rekonštrukciu vlády, ktorú Danko podmieňuje výmenou ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Súbežne ostáva neobsadený post guvernéra Národnej banky Slovenska po Petrovi Kažimírovi; ako kandidáti sa skloňujú minister financií Ladislav Kamenický a šéf Finančného riaditeľstva Jozef Kiss. Slovenskí hokejisti v sobotnom federálnom derby vo Fribourgu prehrali s Českom 2:3 — Marek Hrivík v 32. a Martin Chromiak v 38. minúte otočili stav z 0:1 na 2:1, no Kaut s Červenkom v 35. a 53. minúte rozhodli. Slovensko s 11 bodmi drží tretiu priečku v B-skupine a dnes večer o 20:20 nastupuje proti lídrovi Kanade. Volodymyr Zelenskyj cez deň varoval pred kombinovaným útokom Ruska s hypersonickými raketami Orešnik na Kyjev; v noci ukrajinské drony zasiahli ropný sklad v južnoruskom Novorossijsku. Slovenská pošta v polovici budúceho týždňa spúšťa distribúciu druhej vlny energošekov pokrývajúcich obdobie apríl až august. SHMÚ predpovedá pre nedeľu prvý tropický deň roka — najteplejšie miesta na juhozápade Slovenska atakujú 31 stupňov Celzia.
Koaličný spor
Gašpar pred kamerami obvinil Danka z rozkladu koalície. NBS aj v sobotu bez nového guvernéra, Smer odmieta rekonštrukciu vlády.
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru-SD v sobotu v diskusnej relácii televízie ta3 verejne a tvrdo zaútočil na predsedu SNS Andreja Danka. Podľa televízie ta3 Gašpar povedal, že „pán Danko vytvára verejné krízy a rozpráva do verejného priestoru také slová, ktorými tvrdo osočuje Roberta Fica“ — a že premiér sa „neustále snaží na takéto útoky osobného charakteru nereagovať“. Bezprostredným spúšťačom je Dankov požiadavok na rekonštrukciu vlády, konkrétne odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominanta SNS, ktorý sa však v parlamentnom klube vzdialil od svojho materského hnutia). Gašpar to považuje za nepochopiteľné — Tarabu nominoval sám Danko v roku 2023; zároveň však popísal, že rozpad poslaneckého klubu SNS vnáša do koalície „štýl vládnutia, ktorý sme tu videli v roku 2023“.
Denník Pravda dopĺňa, že podpredseda Smeru parlamentnú aritmetiku pripomenul nepriamo — koalícia disponuje 78 „ako-tak istými“ hlasmi v Národnej rade. Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) v tej istej relácii konštatoval, že „koalícia je v permanentnej kríze pred každým zasadnutím parlamentu“. Súbežne s útokom na Danka sa otvára druhá zaťažková skúška — voľba nového guvernéra Národnej banky Slovenska po Petrovi Kažimírovi, ktorý funkciu opúšťa po šiestich rokoch. Politické rokovania o nástupcovi sa po týždňoch špekulácií zasekli; ako reálni kandidáti sa skloňujú minister financií Ladislav Kamenický (Smer) a šéf Finančného riaditeľstva SR Jozef Kiss (Hlas).
Denník SME pripomína skoršie vyjadrenie ministra financií Ladislava Kamenického — „na to, aby sa niekto stal guvernérom alebo viceguvernérom NBS, musí prejsť procesmi: musí mať súhlas vlády, parlamentu a musí prejsť cez pána prezidenta — momentálne stav je taký, že táto dohoda nie je“. Kažimírov mandát uplynul ešte v júni minulého kalendárneho cyklu a guvernér v kresle pokračuje ako nadsluhujúci až do voľby nástupcu. Premiér Robert Fico má so šéfom SNS sadnúť k stolu už zajtra; podľa Gašpara od tohto stretnutia závisí, či a kedy sa parlamentná koalícia dohodne aj na ďalšom šéfovi centrálnej banky.
Čo sledovať v nasledujúcich dňoch
- Stretnutie Roberta Fica s Andrejom Dankom — termín zatiaľ neoznámený, no Smer ho ohlasuje pred mimoriadnou schôdzou kabinetu o ekonomickom balíku.
- Konkrétne mená v zozname kandidátov na guvernéra NBS — voľba sa udeje v parlamente kvalifikovanou väčšinou a koalícia s 78 hlasmi má len mierne pohodlnú rezervu.
- Postoj Hlasu — strana zatiaľ nezaujala verejnú pozíciu v Smer-SNS spore; jej vstup môže rozhodnúť o ďalšom smerovaní rekonštrukcie kabinetu.
- Reakciu prezidenta Petra Pellegriniho — hlava štátu sa zatiaľ k personálnym rokovaniam okolo NBS verejne nevyjadrila, no Ústava jej dáva v procese voľby právo veta.
By the way
Národná banka Slovenska bola založená 1. januára 1993 spolu so vznikom samostatnej Slovenskej republiky; od vstupu do eurozóny v roku 2009 už neriadi menovú politiku pre euro (to robí Európska centrálna banka vo Frankfurte), no zostáva členom Eurosystému s hlasom pri rozhodovaní o úrokových sadzbách. Guvernér NBS sa volí v Národnej rade na jediné šesťročné obdobie. Po Mariánovi Jusenovi (1993–2000), Mariánovi Júsovi (2000–2005), Ivanovi Šramkovi (2005–2010), Jozefovi Makúchovi (2010–2019) a Petrovi Kažimírovi (2019–2026) by mal novovolený guvernér v poradí šiestou hlavou centrálnej banky samostatného Slovenska.
Český prezident Pavel pre The Guardian: NATO musí Rusku ukázať zuby. Navrhuje odstavenie internetu, satelitov a bánk.
Televízia ta3 z rozhovoru českého prezidenta Petra Pavla pre britský denník The Guardian vyberá výzvu Severoatlantickej aliancie „ukázať zuby“ — NATO má podľa Pavla na východné provokácie odpovedať „dostatočne rozhodne a prípadne aj asymetricky“, inak ich autori pôjdu ďalej v narúšaní vzdušného priestoru aliancie, v blízkych stretnutiach lietadiel a preletoch nad jej vojnovými loďami. Pavel sa britského novinára pýtal, prečo druhá strana k týmto provokáciám siaha — vraj „pretože majú právomoc“. Konkrétne navrhuje, aby aliancia zvážila „asymetrické“ nástroje, ktoré „neusmrcujú ľudí, no protivníka prinútia pochopiť, že toto nie je cesta“ — odstavenie sieťových výpadkov, odstrihnutie satelitných spojení, odpojenie tamojších bánk od globálnej finančnej infraštruktúry a v najkrajnejšom prípade aj zostrelenie nepilotovaných i pilotovaných lietadiel, ktoré narušia vzdušný priestor aliancie. Rozhovor vyšiel v sobotu krátko pred 16:00; Pavel zároveň vyjadril obavy zo „slabej odhodlanosti Spojených štátov ďalej tlačiť na Putina“, no priamej kritike Donalda Trumpa sa vyhol.
Orešnik
Ruská hypersonická balistická raketa stredného doletu, ktorú ruský prezident Vladimir Putin predstavil verejnosti v novembri 2024 po prvom bojovom nasadení proti ukrajinskému zbrojárskemu závodu v Dnipre. Konštrukčne ide o variant rakety RS-26 Rubiž z konca 2010-tych rokov — Moskva uvádza doliet okolo 5 500 kilometrov a rýchlosť presahujúcu desaťnásobok zvuku, čo by zo systému urobilo zbraň, proti ktorej súčasné ukrajinské protiraketové prostriedky nemajú prakticky šancu na zostrel. Pomenovanie „Orešnik“ je ruský výraz pre lieskový orechový strom — Putin pri prvom použití hovoril o „strome odplaty“. Druhý známy bojový zásah Orešnikom pripadol na január 2026 v Ľvovskej oblasti; jeho avizované tretie nasadenie môže prísť ako súčasť odvety za piatkový dronový útok ukrajinských ozbrojených síl na okupovaný Starobiľsk.
Páči sa Vám čo čítate?
Dostávajte Rannú Správu každé ráno o 8:00.
Bez clickbaitu, bez zbytočností. Slovensko a svet za 5 minút.
Prihlásením súhlasíš so zasielaním newslettera a so spracovaním svojho e-mailu podľa zásad ochrany údajov. Odhlásiš sa kedykoľvek jedným klikom.