Druhý prezidentský samit Slavkovského formátu sa v utorok začal slávnostným uvítaním pri Bráne slobody na Devíne — Peter Pellegrini tu položil veniec spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom a rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom. Plenárne rokovanie potom pokračovalo netradične — loďou priamo spod hradu Devín do Čunova, k modernému múzeu a galérii Danubiana. Program v Danubiane preberal cezhraničnú spoluprácu v energetickej bezpečnosti, budovanie odolnosti voči krízam, dopravnú a infraštruktúrnu agendu a osobitne dopady umelej inteligencie na školstvo a digitálne riziká pre deti a mládež; samit doplnili prezentácie troch stredoškolských inovácií zo všetkých troch krajín.
Po rokovaní zhrnul Pellegrini výstup spoločným vyhlásením v Danubiane — povedal, že „medzi nami troma vládne harmónia, dobrý, priateľský aj pracovný vzťah“, a navrhol prejsť k spoločnej koordinácii legislatívy, ktorá by obmedzila prístup detí a mladistvých na sociálne siete. Petr Pavel zdôraznil, že „dobré susedské vzťahy sú základom dobrých vzťahov v Európe“, a že umelá inteligencia sa už dotýka bezpečnosti, obrany aj štátnej správy; Alexander Van der Bellen ocenil „dynamický“ slovenský prístup k aktuálnemu predsedníctvu vo formáte a poukázal na potrebu kritického postoja voči dezinformáciám.
Slavkovský formát funguje od marca 2015 ako pravidelný rámec konzultácií Slovenska, Česka a Rakúska na úrovni premiérov, ministrov zahraničia a od minulého roka aj prezidentov; slovenské Ministerstvo zahraničných vecí na svojom prehľade označuje formát za neformálnu štruktúru bez vlastného sekretariátu, ktorá dopĺňa V4 a stredoeurópsku spoluprácu pri agendách s prirodzeným cezhraničným presahom — energetika, doprava, sociálne politiky a vzájomné konzulárne otázky. Aktuálny samit bol pre prezidentskú vetvu tohto formátu v poradí druhý — prvý sa uskutočnil v marci 2025 v Slavkove na českej strane.
Ekonomický kontext rokovania ostal v úzadí, no obaja zahraniční hostia v utorok pred samitom absolvovali aj iné slovenské zastávky. Premiér Robert Fico v pondelok prijal Van der Bellena na Úrade vlády a hovoril o 7,5 miliarde eur rakúskych investícií na Slovensku; Pavel je v Bratislave po vlaňajšom marcovom slovenskom samite po prvý raz na úrovni S3, ktorá sa rozšírila z ministerských stretnutí. TASR z popoludňajšej tlačovej konferencie ďalej zhrnula, že tretia téma rokovania — okrem AI a sociálnych sietí — bola obrana a bezpečnosť kritickej infraštruktúry, najmä energetickej, kde majú všetky tri krajiny dotknuté plynovody, ropovody aj cezhraničné elektrické vedenia.
- Pellegrini avizoval, že navrhne v rámci V4 aj na úrovni EÚ spoločnú legislatívu k prístupu detí a mladistvých na sociálne siete; Pavel a Van der Bellen koordináciu podporili.
- S3 vstupuje do prezidentskej fázy — ďalší samit bude hostiť pravdepodobne Rakúsko v r. 2027; ministerská a expertná línia formátu pokračuje paralelne.
- Energetická bezpečnosť ostáva spoločnou agendou — všetky tri krajiny budú v júni rokovať na ministerskej úrovni o cezhraničnej spolupráci pri kritickej infraštruktúre.
- Umelá inteligencia v školstve dostane spoločný školský pilot — prezidenti privítali tri školské projekty zo všetkých troch krajín a ich tímy plánujú výmenu skúseností.
Slavkov je v slovenčine používaný názov pre moravský Slavkov u Brna — v r. 1805 dejisko jednej z najznámejších bitiev napoleonských vojen (Trojcisárska bitka), v r. 2015 aj zrod Slavkovskej deklarácie premiérov Slovenska, Česka a Rakúska. Formát doplňuje V4 v období, keď sa stredoeurópske krajiny rozchádzajú v zahraničnopolitických prioritách — Maďarsko a Slovensko sú kritickejšie k EÚ a NATO, Česko a Rakúsko zostávajú v hlavnom prúde EÚ. Bratislavský samit ukázal, že prezidentská línia drží spoluprácu otvorenú aj cez politické rozdiely vlád.