Streda, 22. apríla. Dnes má meniny Slavomír a svet má Deň Zeme, čo je pekná kombinácia: trochu slávy, trochu mieru a veľa pripomienok, že aj najväčšie účty raz niekto otvorí. Niektoré prídu z prírody, iné zo Štatistického úradu.
Verejné financie
Deficit klesol, dlh nie. Slovensko si po konsolidácii vydýchlo len na pol pľúc.
Štatistický úrad v utorok zverejnil prvý oficiálny účet za rok 2025: deficit verejnej správy dosiahol 6,09 miliardy eur, teda 4,45 percenta HDP. Je to menej než 5,35 percenta HDP v roku 2024 a o niečo lepšie než schválený rozpočet, ktorý rátal so schodkom 4,7 percenta. V normálnej krajine by to bola správa, pri ktorej si minister financií môže na chvíľu sadnúť. Na Slovensku je to skôr pauza medzi dvoma faktúrami.
Druhý riadok tabuľky totiž vyzerá horšie. Verejný dlh sa vlani vyšplhal na 83,96 miliardy eur, teda 61,39 percenta HDP. Medziročne narástol o 6,22 miliardy eur a po troch rokoch je vyšší o 20,4 miliardy eur. Inými slovami: štát síce spomalil tempo, akým si požičiava na bežný chod, ale stále nespláca starú trajektóriu. Deficit sa dá znížiť jedným balíkom a lepším výberom, dlh sa znižuje len vtedy, keď sú prebytky alebo veľmi disciplinovaný rast výdavkov. To Slovensko zatiaľ neukázalo.
Dobrá správa je, že účet za minulý rok je nižší. Zlá správa je, že istina na účte nezmizla.
Ministerstvo financií výsledok okamžite rámcovalo ako dôkaz, že vláda hospodárila výrazne lepšie, než sa koncom roka čakalo. Má na to dôvod: výsledok je lepší než rozpočtový plán a aj než obavy z deficitu nad piatimi percentami. Lenže rovnaké čísla hovoria aj niečo menej príjemné. Ústredná štátna správa skončila so schodkom 6,93 miliardy eur a celkový výsledok citeľne vylepšili fondy sociálneho zabezpečenia s prebytkom 931 miliónov eur. Ak by sa pozeralo len na jadro štátu, ozdravenie by znelo podstatne menej slávnostne.
Politicky je to materiál pre obe strany. Koalícia bude hovoriť, že konsolidácia zabrala a deficit padol pod plán. Opozícia bude ukazovať na dlh nad 60 percentami HDP a na to, že krajina je stále v pásme, kde sa pri každom novom sľube treba pýtať, kto ho zaplatí. Pre čitateľa je pointa jednoduchšia: ak štát tento rok nepridá ďalšie úspory alebo trvalé príjmy, výsledok za rok 2025 bude skôr jednorazové zlepšenie než nový zvyk.
- Deficit verejnej správy za rok 2025 bol 6,09 miliardy eur, teda 4,45 percenta HDP.
- Verejný dlh dosiahol 83,96 miliardy eur, čo je 61,39 percenta HDP.
- Oproti roku 2024 deficit klesol o 876 miliónov eur, no dlh medziročne stúpol o 6,22 miliardy eur.
By the way
Eurostat dnes zverejní porovnanie za celú EÚ. Až tam bude vidno, či Slovensko vyzerá lepšie len oproti vlastnému plánu, alebo aj oproti susedom.
Družba sa má znovu rozbehnúť, ale len za cenu novej európskej výmeny. Maďarsko hlási obnovenie tranzitu a Brusel chystá pôžičku pre Ukrajinu.
Maďarský minister János Boka tvrdí, že Ukrajina má obnoviť tok ruskej ropy cez ropovod Družba v utorok napoludnie. Pre Slovensko je to dôležité, pretože MOL zásobuje aj Slovnaft a počas výpadku siahal na strategické rezervy. Zároveň sa v stredu očakáva pokus EÚ uvoľniť 90-miliardovú pôžičku pre Kyjev, ktorú Budapešť blokovala práve pre spor o ropu.
Európski investori na Slovensku sú najhoršie naladení od pandémie. Tri štvrtiny čakajú zhoršenie hospodárskej situácie štátu.
Prieskum piatich obchodných komôr medzi 112 firmami ukázal, že nálada zahraničných investorov sa prepadla na úroveň, ktorú naposledy videli pri nástupe COVID-19. Firmy pritom nie sú rovnako pesimistické pri vlastnom biznise, takže problémom nie je len dopyt po ich výrobkoch. Je to skôr nedôvera v prostredie, v ktorom majú plánovať mzdy, investície a nové kapacity.
Gemer dostal európsku cenu za kultúrne dedičstvo. Gotická cesta uspela medzi 30 ocenenými projektmi z 18 krajín.
Združenie Gotická cesta získalo cenu Europa Nostra 2026 za dlhoročnú dobrovoľnícku ochranu a prezentáciu pamiatok v Gemeri a Malohonte. Porota vyberala z viac než 260 prihlášok zo 40 krajín, takže nejde o regionálnu pochvalu zo slušnosti. Je to pripomienka, že slovenské kultúrne dedičstvo vie byť európska téma aj bez veľkého štátneho megaprojektu.
Španielsko, Írsko a Slovinsko tlačia na tvrdší postoj EÚ voči Izraelu. Chcú otvoriť otázku pozastavenia asociačnej dohody.
Na zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu tri krajiny požiadali o diskusiu k dohode, ktorá rámcuje vzťahy Únie s Izraelom. Na jej pozastavenie by bol potrebný súhlas všetkých 27 štátov, takže okamžitý zlom netreba čakať. Dôležité je, že debata sa posúva od vyhlásení k nástroju, ktorý by mal reálne ekonomické a diplomatické následky.