Utorok, 21. apríla. Dnes má meniny Ervín. To meno znie, akoby prišlo s vlastným poriadkom dňa, zvýrazňovačom a pripravenou pripomienkou, kto čo zanedbal. Škoda len, že slovenská politika aj v dňoch, keď rozhoduje o hlasovaní ľudu, stále radšej improvizuje, než by si upratala pravidlá dopredu.
Referendum a ústava
Referendum dostalo dve otázky, nie skratku k voľbám. Pellegrini otvoril letnú kampaň, nie pád vlády.
Prezident Peter Pellegrini v pondelok vypísal na 4. júla referendum s dvomi otázkami: o zrušení doživotnej renty a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Najvýbušnejšia časť petície však z neho vypadla. Otázku o skrátení volebného obdobia prezident odmietol ako protiústavnú s odkazom na starší nález Ústavného súdu, podľa ktorého sa prebiehajúce volebné obdobie takto lámať nedá.
To mení celú povahu hlasovania. Ešte ráno sa dalo hovoriť o pokuse vyrobiť cez leto tlak na pád vlády. Po prezidentovom rozhodnutí je z toho skôr test, či opozícia vie mobilizovať voličov na dve tematické otázky, ktoré samy osebe kabinet nezhodia. Pellegrini zároveň vysvetlil, že pri petícii bolo skontrolovaných 384 512 podpisov, z nich bolo 363 799 platných, takže formálny limit splnený bol. Spor sa teda neposunul k tomu, či občania podpisy nazbierali, ale k tomu, o čom vlastne ešte môžu hlasovať.
Keď z referenda vypadne otázka o voľbách, neostane technický detail. Ostane priznanie, že nespokojnosť sa mobilizuje ľahšie, než sa mení ústava.
Aj reakcie ukázali, že teraz pôjde hlavne o politický rámec. Podľa opozície sa spor presúva od právneho výkladu k tomu, či prezident chránil vládu a či letný termín nezníži účasť. PS hovorí o ochrane koalície, Matovič pochybuje o úspechu referenda, KDH naopak tvrdí, že vyradenie otázky o predčasných voľbách bolo očakávateľné. Z praktického hľadiska je dôležité ešte niečo iné: pri referende stále platí, že úspech potrebuje nadpolovičnú účasť oprávnených voličov. Slovenské dejiny hovoria, že to je ťažšia prekážka než napísať ostrú otázku na petičný hárok.
Pre vládu je to úľava, nie úplný pokoj. Referendum jej síce bez otázky o mandáte priamo nehrozí, ale ponúka opozícii nový mesačný cyklus kampane o rente, korupcii a o tom, čo všetko po Ficovi zostalo zrušené. Pre opozíciu je to zároveň nepríjemné zrkadlo: ak chce presvedčiť ľudí, že vie spravovať štát inak, nestačí jej už len kričať „predčasné voľby“. Musí vysvetliť, prečo sú dve ponechané otázky dosť veľké na to, aby kvôli nim ľudia prišli k urnám na začiatku letných prázdnin.
- Referendum sa uskutoční 4. júla a ľudia budú hlasovať o dvoch otázkach: o zrušení doživotnej renty a o obnovení ÚŠP a NAKA.
- Otázka o skrátení volebného obdobia parlamentu vypadla, pretože ju prezident vyhodnotil ako rozpornú s ústavou a s nálezom Ústavného súdu z roku 2021.
- Petičný výbor splnil počet podpisov: z 384 512 skontrolovaných bolo 363 799 platných, teda nad hranicou 350-tisíc.
By the way
Štvrtého júla sa nebude hlasovať o páde vlády. Bude sa hlasovať o tom, či opozícia dokáže z dvoch tém spraviť dosť silný dôvod, aby ľudia prišli k urnám uprostred leta.
Výjazd z Bratislavy na Trnavu je po víkende širší. Na D1 už funguje zrekonštruovaný ťah v oboch smeroch, no križovatka D1 a D4 ešte stále nie je hotová.
Po víkendovej uzávere sa v nedeľu večer sprejazdnil rozšírený úsek D1 od Zlatých pieskov po Bernolákovo aj v smere z hlavného mesta. Vodiči už na časti úseku využívajú moderný osempruh, ale niektoré vetvy zostávajú zatvorené do 26. apríla a celá križovatka sa má dokončovať postupne až do druhej polovice júna. Je to presne ten druh dopravnej správy, pri ktorom sa zlepšenie už dá cítiť, ale ešte sa nedá vyhlásiť za hotové.
Palivá by mali na pumpách skôr vydýchnuť než znovu zdražieť. Nafta však ostáva citlivá na to, čo sa stane po 22. apríli s prímerím pri Iráne.
Analytici hovoria, že pokles ropy k hranici 95 dolárov za barel by sa mal do slovenských cien premietať pomaly v horizonte týždňov až mesiacov. Nie je to teda správa o okamžitom zlacnení, skôr o tom, že ďalší ostrý rast cien momentálne nie je základný scenár. Ak sa však geopolitické napätie znovu rozbehne, pumpy si to všimnú skôr, než sa to ukáže v rodinných rozpočtoch.
Opozícia sa už háda aj o to, ako sa má hádať vo voľbách. SaS a KDH chcú ísť samostatne, Šimečka varuje pred prepadnutými hlasmi.
PS tlačí debatu o spájaní, pretože sa bojí roztriešteného opozičného tábora s viacerými stranami na hrane zvoliteľnosti. SaS oponuje, že mechanické spájanie by len oslabilo podporu a vytvorilo nestabilný mix bez jasného programu; KDH zas tvrdí, že len samostatná konzervatívna značka dáva jeho voličom čitateľnú voľbu. Aj bez vyhláseného termínu parlamentných volieb sa tak začína spor o to, či sa Fico poráža blokom, alebo odlíšením.
Luxembursko si chce so Slovenskom častejšie ladiť parlamenty aj investície. Pri 350 firmách s luxemburským kapitálom to nie je len zdvorilostná návšteva.
Richard Raši a Claude Wiseler hovorili o spolupráci výborov, mládežníckych výmenných programoch aj o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Zaznelo tiež, že na Slovensku už pôsobí 350 spoločností s luxemburským kapitálom a v Luxembursku žije vyše 1200 Slovákov. V preklade: aj malé krajiny si v Európe strážia siete, cez ktoré sa neskôr vyjednávajú peniaze, legislatíva aj politická podpora.