Nedeľa, 19. apríla. Dnes má meniny Jela. Meno sa spája so svetlom a pochodňou, čo je pekná predstava na deň, keď sa veľké stavby tvária, že už sú hotové, ale krajina po nich ešte stále len chodí obchádzkou. Nedeľa býva tichší deň, no práve vtedy najlepšie vidno, kde sa problémy nestratili, len na chvíľu stíšili.
Diaľnica a posledná míľa
Tunel je hotový, cesta nie. Ružomberok znovu vidí, ako sa finále diaľnice mení na ďalšiu sezónu čakania.
Na papieri to vyzerá, akoby bol problém skoro vyriešený. Tunel Čebrať pri Ružomberku je podľa štátneho tajomníka Igora Chomu úplne stavebne aj technologicky dokončený a po taktickom cvičení záchranných zložiek sa riešia už len posledné technické chyby. Lenže pre vodičov sa zatiaľ nemení nič podstatné. Minister dopravy Jozef Ráž priznáva, že termín sprejazdnenia sa posúva na obdobie po lete, pretože poslednou brzdou zostáva sanácia zosuvu pod hradom Likavka.
Práve to je na príbehu ružomberského obchvatu najvýrečnejšie. Slovensko už nemá problém s tým, že by nevedelo ukázať hotový tunel, mosty alebo technologické vybavenie. Problém má s tým, že aj vo finále zostáva celé dielo závislé od jedného nestabilného bodu, ktorý vie zmeniť dokončenú stavbu na ďalšie mesiace čakania. A čím dlhšie sa to deje, tým menej ide len o geológiu a tým viac o dôveru, že štát vie veľké veci nielen postaviť, ale aj bezpečne odovzdať.
Keď je tunel hotový a stále sa nejazdí, problém už nie je v tom, či sa stavalo. Je v tom, či štát zvládne posledný uzol, na ktorom visí celá investícia.
Úsek D1 Hubová – Ivachnová má podľa Národnej diaľničnej spoločnosti 14,92 kilometra, 19 mostov a tri križovatky. Po otvorení má motoristom ušetriť približne 16 minút oproti prejazdu cez mesto. To nie je kozmetika, ale konkrétna zmena pre dopravu, ovzdušie aj kvalitu života v Ružomberku. Práve preto pôsobí dnešný stav tak frustrujúco: krajina má v rukách skoro hotové riešenie a zároveň stále nevie povedať presný deň, keď sa provizórium skončí.
- Tunel Čebrať je podľa štátneho tajomníka dopravy úplne stavebne aj technologicky dokončený, po cvičení záchranných zložiek treba odstrániť už len zistené nedostatky.
- Minister dopravy Jozef Ráž odhaduje sprejazdnenie obchvatu Ružomberka až na obdobie po lete, pretože poslednou prekážkou zostáva zosuv pri Likavke.
- Úsek D1 Hubová – Ivachnová má 14,92 kilometra, 19 mostov a tri križovatky; po otvorení má ušetriť asi 16 minút jazdy.
By the way
Slovensko často neuviazne na tom, že by nevedelo rozostavať veľký projekt. Uviazne na tom, že aj po finále sa ešte mesiace žije v režime „takmer hotové“.
Slovensko prevzalo poslednú F-16. Nákup je tým formálne kompletný, no časť strojov ešte zostáva v USA kvôli výcviku.
Ozbrojené sily potvrdili, že Slovensko oficiálne prevzalo v Tucsone poslednú zo 14 objednaných stíhačiek F-16. Niektoré stroje už lietajú doma, ďalšie zostávajú v Amerike, kde piloti a technici dokončujú výcvik. Pre štát je to významný míľnik, ale plný prínos nákupu sa ukáže až vtedy, keď bude mať hotovú nielen flotilu, ale aj domácu schopnosť ju používať.
Prvá batéria Barak MX je už na Slovensku. Protivzdušná obrana prišla, do plnej prevádzky však ešte len nabieha.
Minister obrany Robert Kaliňák oznámil, že prvá dodávka systému PVO Barak MX je už rozvinutá na bližšie neurčenom mieste medzi jadrovými elektrárňami. Batériu má Slovensko približne desať dní a jej plný nábeh potrvá ešte niekoľko týždňov. Aj tu platí rovnaká logika ako pri veľkých stavbách: dodávka je dôležitá, ale až prevádzka ukáže skutočný rozdiel.
Samosprávy chcú meniť dlhovú brzdu. Hlava štátu im dáva za pravdu, že bez úpravy sa rozpočty budú skladať čoraz ťažšie.
Zástupcovia miest, obcí a krajov upozornili, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti treba upraviť tak, aby pri prijímaní rozpočtov neparalyzoval samosprávy. Pellegrini označil reformu fungovania štátu za strategickú otázku a podporil aj potrebu zmeny dlhovej brzdy. Debata sa tak posúva od sťažností na nedostatok peňazí k otázke, či má štát vôbec pravidlá nastavené na realitu miest a krajov.
Bratislavský kraj odmietol spaľovňu Slovnaftu. Spor sa posúva z petície do oficiálneho nesúhlasu kraja.
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja prijali nesúhlasné stanovisko k zámeru spaľovne CEZO v areáli Slovnaftu a žiadajú ministerstvo životného prostredia o nesúhlasné záverečné stanovisko v EIA. Kraj tvrdí, že projekt je zbytočná environmentálna aj dopravná záťaž a že dokumentácia má vážne nedostatky. Po petícii občianskych organizácií je to ďalší dôkaz, že spor už nie je lokálnym protestom, ale širším testom odpadovej politiky a kvality prostredia na západnom Slovensku.