Piatok, 10. apríla. V zdravotníctve sa často hovorí o miliardách, reformách a memorandách. Pacient však systém spozná až vtedy, keď chýba termín, človek alebo materiál. Audit nemocníc tento týždeň len pomenoval to, čo sa v účtovníctve hromadí už roky.
Zdravotníctvo a dlhy
Nemocnice dlhujú za pomôcky vyše sto miliónov. Audit len ukázal, čo sa roky odkladalo.
Štátne nemocnice dlhujú dodávateľom zdravotníckych pomôcok 109 miliónov eur, z toho viac ako 81 miliónov po splatnosti. Priemerná čakacia doba na úhradu faktúr je už 170 dní. To nie je len účtovnícky problém pre výrobcov ihiel, implantátov či kardiostimulátorov. Je to moment, keď systém začne stáť na tom, či dodávateľ ešte vydrží a či nemocnica stále dostane materiál načas.
Štvrtkový audit piatich štátnych nemocníc v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine, Nitre a Košiciach premiér označil za šokujúci. Šaško sľubuje riešenia, ale zlé hospodárenie sa nezačalo tento týždeň. Keď vláda sama hovorí, že zdravotníctvo dlhodobo nevie sanovať, nepriznáva len zlyhanie jednej nemocnice. Priznáva, že systém už roky funguje na odkladaní účtov.
Najhoršie na takomto dlhu je, že ho pacient dlho nevidí
Operácia sa ešte uskutoční, ambulancia ešte funguje a chodba nemocnice vyzerá rovnako ako včera. Práve preto je tento typ problému zradný. Tlak sa najprv prenesie na menších dodávateľov, na portfólio výrobkov a na ochotu niesť slovenské omeškania. Až potom sa môže zmeniť na odklad výkonu či drahší nákup v panike. Dlhy v zdravotníctve preto nie sú vzdialená makroekonomika, ale oneskorený účet za bežnú starostlivosť.
- Štátne nemocnice dlhujú za zdravotnícke pomôcky 109 miliónov eur.
- Po splatnosti je viac ako 81 miliónov eur a priemerná lehota čakania dosiahla 170 dní.
- Audit sa týkal piatich štátnych nemocníc: Bratislavy, Banskej Bystrice, Martina, Nitry a Košíc.
By the way
V zdravotníctve sa často rozlišuje medzi peniazmi a starostlivosťou. V skutočnosti sa stretnú presne pri tom, či sa faktúra za stent alebo implantát uhradí skôr, než dodávateľ začne škrtať z portfólia.
Gastrolístky už na obed väčšinou nestačia. Minimálne stravné dostáva 62 percent zamestnancov.
Najnižšia poukážka je dnes 6,98 eura, kým obedové menu sa v niektorých mestách bežne pohybuje medzi ôsmimi až desiatimi eurami. Pre zamestnanca to vyzerá ako malý rozdiel, ale v mesačnom rozpočte ostáva z príspevku na stravu skôr zľava než plné pokrytie obeda.
Vláda chcela na mesiac zlacniť vlaky takmer na polovicu. Návrh stiahla skôr, než prišiel na hlasovanie.
Štát bol pripravený znížiť cestovné v železničnej doprave na 30 dní buď na polovicu, alebo približne o tretinu ako reakciu na ropnú krízu. Po prímerí na Blízkom východe však návrh stiahol. Je to ukážka, ako rýchlo sa dopravná politika mení na krízové hasenie podľa vonkajších udalostí.
Ropná núdza trvá, no Slovnaft už môže znovu vyvážať časť produkcie. Štát tvrdí, že zásoby má opäť na 90 dní.
Vláda zrušila obmedzenie vývozu ropných produktov z bratislavskej rafinérie mimo Slovenska, účinné bude od piatka. Zároveň však ponechala v platnosti stav ropnej núdze, rozdielne ceny nafty pre zahraničné autá aj limit na tankovanie do prenosných nádob. Kríza sa teda uvoľňuje len po kúskoch.
Na Podpoľaní sa rozbiehajú prípravné práce na elektrárni Málinec. Miestni už hovoria o ďalšom kole súdnych sporov.
Rezort životného prostredia chce projektu priznať status významnej investície, aby sa príprava zrýchlila. Podľa odporcov však nejde len o energetiku, ale aj o vyvlastňovanie, zásah do krajiny a spor o to, či štát vie veľké zelené projekty vysvetliť skôr, než ich začne pretláčať silou.