Štvrtok, 9. apríla. Po sviatkoch sa všetko tvári, že sa vrátilo do normálu. Lenže pre tisíce rodín na Slovensku je aj obyčajné ráno do školy stále malá logistická skúška, pretože právo na bežnú triedu sa u nás ešte prirýchlo končí na schodoch.
Školstvo a prístupnosť
Do školy po schodoch. Pre desaťtisíce detí je bežná trieda stále za bariérou.
Na bežné základné a stredné školy dnes chodí 61 500 detí so zdravotným znevýhodnením, no na takmer 90 percentách škôl sú stále len schody. V praxi to znamená, že prístup k rovnakej škole ako majú spolužiaci je stále viac otázkou stavebného riešenia než samozrejmého práva. Po návrate z veľkonočných prázdnin je to presne ten detail, ktorý sa v rannom zhone stratí, hoci pre dotknuté rodiny rozhoduje o celom dni.
Školy aj samosprávy hovoria, že debariérizácia nie je lacná a často naráža na staré budovy, úzke priestory či projektové limity. To je pravda, ale nemení to výsledok: dieťa buď vojde do budovy bez cudzej pomoci, alebo nie. Ministerstvo pripomína, že na stredných školách sa podarilo upraviť 135 škôl za približne 27 miliónov eur, no zároveň platí, že bezbariérový prístup má len asi tretina škôl. Tempo zmien je preto citeľne pomalšie než potreba v teréne.
Bariéra nie je len architektonická, ale aj mentálna
Najdôležitejšie na tejto téme je, že sa netýka úzkej skupiny „špeciálnych prípadov“. Týka sa predstavy, či má byť bežná škola naozaj bežná pre všetkých. Ak sa o bezbariérovosti hovorí len ako o doplnku, vždy sa nájde dôležitejšia oprava, lacnejšia priorita alebo iný odklad. A práve tak vzniká krajina, v ktorej sa inklúzia síce spomína v zákonoch, no ráno sa stále začína pri schodoch.
- Na bežné základné a stredné školy chodí 61 500 detí so zdravotným znevýhodnením.
- Takmer 90 percent škôl má stále bariéry v podobe schodov alebo komplikovaného vstupu.
- Bezbariérový prístup má približne len tretina škôl.
By the way
Debariérizácia znie ako technický detail. V skutočnosti je to rýchly test toho, či štát myslí rovnosť vážne aj vtedy, keď treba zaplatiť rampu, výťah a prerábku starého vstupu.
Autobusy na viedenské letisko výrazne zlacneli. Konkurencia stlačila niektoré ceny až o polovicu.
Lístok zo Slovenska na Schwechat dnes vie stáť približne šesť eur, kým na začiatku roka sa pohyboval takmer pri pätnástich. Pre ľudí z Bratislavy a okolia je to malá, ale citeľná úľava pred dovolenkovou sezónou aj pracovnými cestami. Dopravcovia však zároveň hovoria, že ak ostane tlak na ceny nafty, lacnejšie obdobie nemusí trvať dlho.
Huliak chce obmedziť odpočty DPH pri reklame, IT a poradenstve. Hovorí o 900 miliónoch eur navyše.
Minister cestovného ruchu tvrdí, že štát takto zasiahne proti podvodom a zároveň si otvorí priestor na rušenie iných rozpočtových zásahov. Návrh však zatiaľ stojí hlavne na politickom tvrdení, nie na dopracovanom systéme. Pre firmy je to ďalší signál, že daňové pravidlá sa môžu meniť aj cez rýchle a ťažko odhadnuteľné nápady.
Vyššie zálohy za teplo neznamenajú, že sa z večera do rána predražila výroba. Zmenil sa spôsob pomoci.
Teplári vysvetľujú, že štát už nedotuje priamo dodávateľov, ale domácnosti cez energopomoc. Na papieri to môže vyzerať ako technický presun, no v schránke rodín sa to prejavuje vyšším predpisom a neistotou, či pomoc naozaj pokryje celý rozdiel. Pri mesačných rozpočtoch je to oveľa citeľnejšie než ktorákoľvek tlačová konferencia.
Odchod Samsungu má byť pre štát mínus viac než 20 miliónov eur ročne. Zamestnávatelia hovoria o varovaní.
Podľa RÚZ nejde len o jednu fabriku, ale o odkaz pre ďalších investorov, ktorí rátajú dane, odvody, energie aj regulácie. Ak sa zhoršujúce podnikateľské podmienky začnú prejavovať ďalšími odchodmi, štát nepríde len o pracovné miesta, ale aj o príjmy, ktoré dnes potrebuje pri ozdravovaní rozpočtu.