Utorok, 7. apríla. Sviatky sa končia a krajina sa vracia do práce, lenže práve v takýchto bežných dňoch najlepšie vidno, čo podnikanie na Slovensku stojí. Nie iba na výplatách a energiách, ale aj na daniach, ktoré už v regióne prestávajú vyzerať normálne.
Slovenské firmy
Veľké firmy na Slovensku platia v regióne najviac. A tým sa problém len začína.
Firmy s tržbami nad päť miliónov eur čelia na Slovensku 24-percentnej dani z príjmu právnických osôb, čo je podľa analytikov najvyššia sadzba spomedzi postkomunistických krajín. Po pripočítaní transakčnej dane sa zaťaženie posúva približne k 26 percentám. Na papieri je to len číslo v tabuľke. V realite to znamená menej priestoru na investície, horšiu konkurencieschopnosť a silnejší dôvod rozmýšľať, či sa oplatí rásť práve tu.
Problém pritom nie je len v samotnej sadzbe. Slovensko si pridalo aj vlastné špecifiká, ako daňové licencie či novú daň z pohybu peňazí, ktoré firmy vnímajú ako ďalšiu vrstvu trestu za to, že fungujú vo väčšom meradle. A do toho prichádzajú vyššie ceny elektriny pre priemysel než v časti západnej Európy. Keď sa poskladá celý účet, Slovensko nevyzerá ako miesto, ktoré chce priťahovať výrobu, ale skôr ako krajina, ktorá rast spoplatňuje na každom kroku.
Drahý štát sa dá chvíľu prežiť. Ťažšie sa v ňom plánuje.
Pre čitateľa je dôležitý najmä dôsledok. Ak sú veľké firmy pod väčším tlakom, neodnesú si to len akcionári. Skôr sa odložia investície, spomalí nábor a časť výroby sa presunie tam, kde sú pravidlá jednoduchšie a účet nižší. V malej otvorenej ekonomike, akou je Slovensko, je to citlivé dvojnásobne, pretože krajina potrebuje zahraničný kapitál aj silné domáce podniky zároveň.
- Veľké firmy na Slovensku platia 24-percentnú daň z príjmu právnických osôb.
- Po započítaní transakčnej dane sa zaťaženie približuje k 26 percentám.
- Firmy zároveň upozorňujú na drahšiu elektrinu aj na daňové licencie.
By the way
Štát často hovorí o stabilite. Pre firmy však stabilita neznamená len pokoj v politike, ale aj to, že účet za podnikanie neprestane každý rok nepríjemne rásť.
Martinská Neografia opäť prepúšťa. Podniku po páde tržieb hrozí konkurz.
Jedna z najväčších tlačiarní v strednej Európe vstúpila do reštrukturalizácie a znovu znižuje stavy. Za posledné dva roky jej tržby klesli o vyše 50 percent a v regióne Turca už medzitým padli aj ďalší veľkí zamestnávatelia. Nie je to len lokálny príbeh jednej fabriky, ale ďalší signál, ako krehko dnes vyzerá priemysel mimo Bratislavy.
Prvá pokuta za neuhradené parkovné v PAAS sa mení na upozornenie. Bratislava zjemňuje režim.
Hlavné mesto odpustí prvú pokutu za drobný omyl pri parkovaní a vodič dostane upozornenie s návodom, ako sa mu nabudúce vyhnúť. Mesto zároveň pridáva notifikácie cez aplikáciu a znižuje aj niektoré pokuty v MHD. Je to malá zmena, ale presne ten typ praktického rozhodnutia, ktorý ľudia v meste naozaj cítia.
Školy hlásia stovky vymeškaných hodín na žiaka. Ako riešenie sa spomínajú obecné práce pre rodičov.
Na niektorých sledovaných školách dosahuje absencia okolo 200 až 236 hodín na žiaka za rok. Komisár pre deti aj riaditelia hovoria, že najmä na prvom stupni ide často o problém rodičov, nie detí. Debata je tvrdá, ale pointa jednoduchá: ak štát nevie zabezpečiť elementárnu školskú dochádzku, zlyhanie sa neskôr len presunie do sociálnych a pracovných problémov.
Stav ropnej núdze by sa mohol skončiť už budúci týždeň. Obmedzenia na pumpách však majú zostať.
Požičaná ropa sa najprv musí vrátiť do štátnych rezerv, až potom môže núdzový režim formálne padnúť. Aj následne by však na čerpacích staniciach zostali limity aj dvojaké ceny nafty. Kríza sa tak možno uzavrie na papieri skôr než v bežnej skúsenosti vodiča.
Konkurencieschopnosť
Schopnosť obstáť proti iným firmám alebo krajinám cenou, kvalitou aj podmienkami podnikania. V štáte sa neláme len na mzdách, ale aj na daniach, energiách, byrokracii a na tom, či sa vôbec oplatí ďalej rásť.