Nedeľa, 5. apríla. Na stole je šunka, chren a vajíčka, ale čoraz väčšia časť takého stola prichádza zo zahraničia. Veľká noc tento rok pekne pripomína, že bezpečnosť krajiny nie je len o hraniciach a armáde, ale aj o tom, koľko jedla si ešte vieme vyrobiť sami.
Slovensko · Potraviny
Veľkonočný stôl je čoraz viac z dovozu. Slovensko si vyrába menej jedla, než potrebuje.
Slovenskí potravinári varujú, že krajina je čoraz závislejšia od dovozu potravín a rekordne sa jej prehlbuje agropotravinársky deficit. V praxi to znamená starý problém v novom balení: zo Slovenska často odchádzajú suroviny, no späť sa vracajú hotové výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ziskom aj pracovnými miestami mimo krajiny. Veľkonočný víkend to len zvýrazňuje, pretože práve sviatočné nákupy sú moment, keď si človek túto závislosť vie predstaviť najľahšie.
Nejde pritom len o pocit, že „domáce je lepšie“. Potravinári hovoria o bezpečnosti a odolnosti krajiny, nie iba o cenách. Keď sa zatvárajú spracovateľské kapacity, problém sa neukáže hneď na druhý deň, ale pri prvej vážnejšej kríze. Dobrým symbolom je cukor: po konci výroby v Trenčianskej Teplej Slovensko stratilo na Považí sebestačnosť v tejto komodite a zachraňovať ju má už len Sereď.
Bezpečnosť krajiny sa nezačína až pri armáde
Pre bežného čitateľa je podstatné najmä to, že potravinová sebestačnosť nie je romantika o dvore a záhrade. Je to otázka toho, koľko kontroly si krajina ešte necháva nad tým, čo jej ľudia jedia a za akú cenu. Ak domáca výroba prehráva na maržiach, energiách a investíciách, dovoz chvíľu vyzerá pohodlne. No pohodlie zvykne rýchlo zmiznúť vo chvíli, keď sa trh otrasie, reťazce začnú šetriť a vlastná výroba už nebude mať z čoho znovu vyrásť.
- Potravinári hovoria o rekordne prehĺbenom deficite zahraničného obchodu s potravinami.
- Zo Slovenska často odchádzajú suroviny, späť sa vracajú drahšie hotové výrobky.
- Pri cukre sa po konci výroby na Považí hrá o návrat k 60- až 80-percentnej sebestačnosti.
By the way
Sebestačnosť znie ako slovo z minulosti, kým nepríde chvíľa, keď zistíme, že sme za pohodlie lacného dovozu zaplatili schopnosť postarať sa sami o seba.
Pellegrini zvoláva okrúhly stôl k „stavu ohrozenia“. Opozícia príde, no návrh odmieta.
Prezident navrhuje do Ústavy SR dostať nový medzistupeň medzi mierom a vojnou, ktorý by štátu umožnil reagovať na drony, rakety či kombinované hrozby rýchlejšie než dnes. Kritici hovoria, že návrh je ľahko zneužiteľný, no za stôl si sadnú. Vidno na tom, že bezpečnostná téma sa na Slovensku presúva z abstraktných debát k praktickým pravidlám.
Trh s jazdenými autami sa v marci prepadol o 15 percent. Slabnú diesle, rastú hybridy aj elektromobily.
Na Slovensku sa v marci predalo 40 816 jazdených áut, medziročne o 15 percent menej. Zároveň však stúpol podiel predaných elektromobilov a hybridov približne o 60 percent. Trh tak ukazuje zvláštnu kombináciu opatrnosti a technologického posunu: ľudia kupujú menej, no čoraz častejšie novšie autá.
Jedenásť vedcov zo STU patrí medzi najvplyvnejších na svete. Univerzita je doma tretia.
Rebríček Stanfordu zaradil jedenásť vedcov pôsobiacich na Slovenskej technickej univerzite medzi globálne najvplyvnejších z hľadiska celoživotného vedeckého prínosu. STU sa tým dostala na tretie miesto medzi slovenskými vedeckými inštitúciami, za SAV a Univerzitu Komenského. Je to malá správa s veľkým odkazom: špičková veda na Slovensku stále existuje, len ju treba vedieť udržať.