Dnes má meniny Beňadik — meno odvodené z latinského Benedictus, teda „požehnaný". Požehnanie je vraj niečo, čo prichádza zhora. Dnes prichádza zhora aj niečo iné.
Hormuz musí byť otvorený do 48 hodín. Inak Trump zasiahne elektrárne.
Dvadsaťtretí deň vojny USA a Izraela s Iránom priniesol ostrú eskaláciu. Americký prezident Donald Trump cez víkend pohrozil, že ak Irán neobnoví plavbu cez Hormuzský prieliv do 48 hodín, americká armáda zaútočí na iránske elektrárne. Prieliv kontroluje priechod zhruba 20 percent celosvetovej spotreby ropy — Irán ho uzavrel v prvých dňoch konfliktu ako strategickú zbraň.
V sobotu večer dopadli iránske balistické rakety na izraelské mestá Arad a Dimona — v oboch prípadoch zlyhali interceptory, rakety zasiahli cieľ priamo. V Dimone sa nachádza jadrovoý výskumný reaktor. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že reaktor nebol poškodený. Izraelský premiér Benjamin Netanyahu oznámil ďalšiu eskaláciu od nedele.
Natanz opäť zasiahnutý, ropa na 112 dolároch
Americké a izraelské sily opätovne zasiahli jadrovú obohacovňu Natanz. Iránska vláda potvrdila útok a uviedla, že k úniku rádioaktívnych látok nedošlo. Cena ropy Brent dosiahla 112,19 USD za barel — najvyššia hodnota od začiatku konfliktu. Goldman Sachs upozornil, že zvýšené ceny môžu pretrvať až do roku 2027.
- 22 krajín vrátane Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Japonska vydalo spoločné vyhlásenie odsudzujúce uzavretie Hormuzského prielivu.
- Iránske drony zasiahli kuwajskú rafinériu Mina al-Ahmadi — jednu z najväčších na Blízkom východe.
- Irán vystrelil balistické strely na základňu Diego Garcia v Indickom oceáne — obe strely minuli cieľ.
- Trump vyhlásil, že USA splnili ciele „týždne pred plánovaným termínom" a že krajina „zrovnala Irán so zemou".
BY THE WAY
Irán blokuje Hormuz nie zo zúfalstva, ale zo stratégie. Bez prielivu by nemal žiadnu vyjednávaciu páku — s prielivom má celý svet na háku. Keď ropa stojí 112 dolárov, každý deň predlžovania konfliktu stojí Západ viac ako Teherán. To je výpočet, nie emócia.
V Prahe vyšlo do ulíc 250 000 ľudí. Nechcú sa stať Slovenskom.
Na Letnej pláni v Prahe sa v sobotu zhromaždilo okolo 250 000 demonštrantov — najväčší protest v Česku od roku 2019. Hnutie Million Moments for Democracy pochod zvolalo pod heslom „Nedáme si ukradnúť budúcnosť". Mikuláš Minář priamo pomenoval obavu: „Nechceme vykročiť na cestu Slovenska a Maďarska." Babišova vláda chystá zákon, ktorý kritici prirovnávajú k ruskému nariadeniu o cudzích agentoch.
Dánsko sa v januári tajne chystalo vyhodiť do vzduchu letiská na Grónsku.
Dánska verejnoprávna televízia DR odtajnila, že Kodaň v januári vyslala na Grónsko vojakov so výbušninami — s cieľom zničiť letiská v Nuuku a Kangerlussuaqu, ak by USA pokúsili ostrov obsadiť vojensky. Operácia bola maskovaná ako cvičenie NATO „Arctic Endurance", do ktorého boli zapojení vojaci z Francúzska, Nemecka, Švédska a Nórska. Dánska premiérka Mette Frederiksen uviedla, že krajina bola „v najhoršej bezpečnostnej situácii od druhej svetovej vojny". Krízu nakoniec upokojil šéf NATO Mark Rutte na Davose.
Porota rozhodla: Musk zavádzal investorov Twitteru. Škoda môže dosiahnuť 2,6 miliardy.
Americká porota v San Franciscu rozhodla, že Elon Musk vedome zavádzal akcionárov Twitteru pred kúpou spoločnosti za 44 miliárd dolárov v roku 2022. Musk v máji toho roku tweetol, že kúpu „dočasne pozastavuje" kvôli falošným účtom — čím spôsobil prudký prepad akcií o takmer 10 percent. Celková škoda pre poškodených investorov môže dosiahnuť 2,6 miliardy dolárov. Pre muža s majetkom odhadovaným na 650 miliárd to jeho právnici označili za „nepríjemnosť na ceste". V roku 2023 vyhral v tom istom súde podobnú kauzu Tesly.
Ultimátum
Z latinčiny: ultimus, teda posledný. Záverečná podmienka pred trestom — posledná šanca predtým, ako sa diplomatická veta zmení na vojenský rozkaz. Funguje len vtedy, ak je vierohodná. A to je v politike vždy otázka.