Bezprostredne po návrate z osláv 9. mája v Moskve, kde sa Robert Fico stretol s Vladimirom Putinom, premiér zrušil ohlásený program v Liptovskom Mikuláši a zvolal vedenie štátneho akciovky Transpetrol. Pre STVR a TASR Fico po stretnutí oznámil dva návrhy: po prvé, aby ropu z Ruska pre slovenskú rafinériu Slovnaft už nenakupoval maďarský koncern MOL, ako je to dnes, ale priamo slovenský štát prostredníctvom Transpetrolu; po druhé, do rokovania pribrať aj amerického záujemcu o slovenskú tranzitnú infraštruktúru, ktorého meno premiér zatiaľ nepomenoval. Slovnaft, jediná domáca rafinéria, dnes spracováva ročne necelých šesť miliónov ton ropy a väčšinu si nakupuje v Rusku cez MOL.
Logika tej operácie podľa Fica vychádza z plynárenskej praxe — štátny SPP nakupuje plyn priamo na ruskej strane, prečo by teda nemohol existovať aj štátny nakupovateľ ropy. Denník N v minútovom prehľade z piatkového vystúpenia premiéra zaznamenal jeho návrh: či by partnerom pri dodávkach ruskej ropy nemohol byť štát, pričom Transpetrol je podľa Fica prirodzeným kandidátom, keďže prevádzkuje ropovod Družba na slovenskom území. Akú odmenu by za to mal štát od Slovnaftu inkasovať a ako by zvládol obchodné riziko z ruských zdrojov, Fico ani jeho minister hospodárstva Denisa Saková zatiaľ verejne neuviedli.
Návrh prichádza krátko po tom, čo Ukrajina v posledných aprílových dňoch po viactýždňovej pauze obnovila tranzit ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez Družbu — a v čase, keď Európska komisia chystá legislatívu, ktorá importy z Ruska má v roku 2028 ukončiť podobne, ako sa stalo pri zemnom plyne. Pravda v energetickej sekcii informovala, že Fico bezprostredne po skončení moskovskej cesty zrušil pôvodný program v Liptovskom Mikuláši, oznámil premiestnenie schôdzky o palivách do Bratislavy a začal verejne uvažovať, že stav ropnej núdze vyhlásený v polovici jari by čoskoro mohol byť odvolaný. Núdzový režim sa zaviedol vtedy, keď do Slovnaftu pre prerušenie tranzitu cez Ukrajinu nepritekal dostatok suroviny; obnova Družby tlak na rezervné zásoby zmiernila, no o cenu Brent na európskej burze sa neopiera.
Z odbornej strany prišla okamžitá výhrada. Analytik Radovan Potočár z portálu Energie-portal pripomenul, že väčšina členských štátov Únie ide opačným smerom — diverzifikuje, aby závislosť od jediného dodávateľa znížila — a že priame štátne nákupy z Ruska by Slovensko z tohto trendu jednoznačne vyradili. Karol Galek (SaS), podpredseda parlamentného hospodárskeho výboru a bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva, upozornil, že priame zapojenie štátu by nezniženo automaticky znamenalo nižšie ceny na čerpačkách — naopak, marže Transpetrolu plus dopravné riziko by sa premietli do koncových cien benzínu a nafty. Slovensko navyše vyrobenú naftu a benzín nemôže vyvážať bez výnimky, lebo palivá z ruských zdrojov spadajú pod sankčný režim Únie od roku 2023.
- Premiér zatiaľ neuviedol meno amerického záujemcu o slovenskú tranzitnú infraštruktúru, s ktorým by chcel sadnúť za stôl.
- Rezort hospodárstva ani Slovnaft sa verejne k Ficovmu nápadu na štátny nákup ropy nevyjadrili.
- Núdzový režim na palivá vyhlásený v polovici jari premiér chce odvolať, no formálny krok ešte neprijal.
- Sobotné dialógy STVR Fico cez víkend pre druhé výročie Handlovej vynechal — debata s opozíciou o moskovskej línii sa neuskutočnila.
Transpetrol je 100-percentne štátna akciovka, ktorá od roku 1996 prevádzkuje slovenský úsek ropovodu Družba; zamestnáva približne 250 ľudí a každoročne ním pretečie okolo šiestich miliónov ton suroviny z Ruska. Slovnaft v Bratislave je súčasťou koncernu MOL od roku 2000 a je jedinou rafinériou v krajine — ročne vyrobí asi 5,5 milióna ton motorových palív. Slovensko má od polovice deväťdesiatych rokov výnimku zo sankčného režimu Únie, ktorá končí na konci roka 2026; dovtedy môže palivá z ruskej ropy vyvážať len v obmedzenom režime a hlavne do Českej republiky. Družbou tečie surovina z ruskej Volgy cez Bielorusko a Ukrajinu — výpadky dodávok od roku 2022 sa opakovali pri každej eskalácii vojny na ukrajinskom území.