Piatok, 8. mája. Štátny sviatok Deň víťazstva nad fašizmom je tento rok pracovným dňom — paradox, ktorý do platnosti uviedla konsolidačná novela; kto pracuje, dostane 100 % príplatok, a tisíce firiem zatvárajú brány a nariaďujú zamestnancom dovolenky. Minister spravodlivosti Boris Susko medzitým otvoril nečakaný ústavný front: poslal do MPK návrh novely, ktorá Slovensku pridáva nový mechanizmus — odvolanie Národnej rady referendom. Vyžaduje 350-tisíc podpisov pri spustení a 1,8 milióna hlasov pri rozhodnutí. Andrej Danko z koalície pohrozil, že SNS odíde z vlády, ak Fico podporí vstup Ukrajiny do EÚ alebo zruší slovenské veto. Premiér v sobotu mieri do Moskvy — Kremeľ pomenoval konkrétnu agendu: Gazprom-SPP a ropovod Družba. A Nemecko zaznamenalo historický zlom — AfD je v prieskume ARD prvýkrát najsilnejšou stranou krajiny.
Bratislava · Ústavné právo
Susko otvára ústavný front. Národnú radu by po novom mohli občania odvolať referendom — 350-tisíc podpisov spustí, 1,8 milióna hlasov ukončí.
Ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok poslalo do medzirezortného pripomienkového konania ústavnú novelu, ktorá by Slovensku pridala mechanizmus, aký dnes nemá: Národnú radu by mohli občania pred uplynutím volebného obdobia odvolať priamo — referendom. Návrh predložil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD); rezort ho prezentoval ako naplnenie verejne deklarovaného sľubu premiéra Roberta Fica občanom.
Pravidlá podľa návrhu fungujú v dvoch krokoch. Spustenie referenda by si vyžiadalo petíciu aspoň 350-tisíc oprávnených voličov — ministerstvo to označuje za „vysoký stupeň občianskej podpory“, ktorý má zaručiť, že požiadavka je prejavom „vážneho a široko rozloženého spoločenského dopytu“. Druhý prah je tvrdší: parlament je odvolaný iba vtedy, ak za to zahlasuje trojpätinová väčšina počtu voličov, ktorí prišli do volieb pri poslednej voľbe NR SR. Pri parametroch volieb 2023 — kde hlasovalo viac než tri milióny ľudí — by to znamenalo viac ako 1,8 milióna hlasov za odvolanie. Návrh ďalej zakazuje vyhlásiť hlasovanie počas prvých a posledných šiestich mesiacov volebného obdobia, počas vojny alebo výnimočného stavu, a počas posledných šiestich mesiacov prezidentského mandátu.
Návrh má aj zakomponovaný oneskorovač — celý mechanizmus by nadobudol účinnosť až po skončení súčasného volebného obdobia, ktoré sa začalo v roku 2023. To znamená: pre súčasnú vládu Smeru, Hlasu a SNS by referendum o odvolaní hroziť nemohlo. Rovnaký balík obsahuje aj ďalšie zmeny — návrh dopĺňa do ústavy aj dôvody na odvolanie členov Súdnej rady. Pripomienkové konanie potrvá do konca mája; pre prijatie novely Susko bude potrebovať trojpätinovú väčšinu v parlamente, čo bude hlavnou politickou skúškou návrhu — koalícia má 79 zo 150 hlasov, na ústavnú väčšinu chýba 11 poslancov mimo nej.
Čo to mení
- Slovensko by ako prvé v regióne dostalo ústavný nástroj na občianske odvolanie celého parlamentu — dnes ho rozpúšťa iba sám parlament uznesením.
- Vstupný prah 350-tisíc podpisov je vyšší ako pri klasickom referende (350-tisíc je rovnaký, ale tu je prah aj na výsledok).
- Trojpätinová väčšina počítaná z voličov posledných volieb je tvrdšia ako pri bežnom referende (kde stačí 50 % účasť plus väčšina).
- Účinnosť až po roku 2027 znamená, že prvé možné použitie pripadá na nasledujúce volebné obdobie — terajšia vláda riziko nenesie.
By the way
Slovensko zatiaľ malo deväť celoštátnych referend od roku 1993 — platné bolo iba jedno: o vstupe do Európskej únie v roku 2003 (52,15 % účasť, 92,46 % za). Posledné — Ficovo „referendum o predčasných voľbách“ v januári 2023 — skončilo s 27,25 % účasťou a kvórum nedosiahlo. Ironické pozadie tohto návrhu: Susko ho posiela do MPK ako súčasť plnenia Ficovho sľubu z opozičných čias, hoci sám Fico bol prezidentom voličov svojho referenda v 2023, ktoré padlo na účasti.
Putin a Fico v sobotu v Moskve. Ušakov pomenoval konkrétnu agendu — Gazprom-SPP, Družba, sankcie.
Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov vo štvrtok večer potvrdil, že Vladimir Putin sa v sobotu v Moskve stretne s premiérom Robertom Ficom — a zverejnil aj zoznam tém, o ktorých budú rokovať. Na stole bude implementácia dlhodobých dohôd o dodávkach plynu medzi Gazpromom a slovenskou SPP, ako aj dohôd medzi ruským Transneftom a slovenským Transpetrolom o dodávkach ropy cez ropovod Družba. Ušakov dodal, že „Rusko zostáva spoľahlivým dodávateľom“ a že západné sankcie „negatívne ovplyvňujú obchodné vzťahy, najmä v energetike“. Moskva pred oslavami posilňuje bezpečnostné opatrenia — protilietadlová obrana je rozmiestnená po celom meste, mobilný internet bude od 5. do 9. mája rušený, polícia dostala protidronové pušky. Okrem Fica budú medzi hosťami osláv prezidenti Bieloruska, Laosu, Bosnianskej srbskej republiky, Abcházska a Južného Osetska, ako aj malajzijský kráľ.
Zomrela Jana Dubovcová († 73). Bývalá ombudsmanka, ministerka spravodlivosti a sudkyňa Najvyššieho súdu.
Vo veku 73 rokov vo štvrtok zomrela Jana Dubovcová — sudkyňa, poslankyňa NR SR (2010 – 2012), prvá verejná ochrankyňa práv s reálne ostrým pôsobením (2012 – 2017) a krátko aj ministerka spravodlivosti v úradníckom kabinete Ľudovíta Ódora v roku 2023. Dubovcová si na poste ombudsmanky vybudovala povesť tvrdej kritičky systémových zlyhaní — od polovojenských zásahov v rómskych osadách až po neústavné praktiky v ústavoch na výkon väzby. Jej správy pre parlament dlho slúžili ako referenčný materiál pre právne mimovládky. Smrť oznámil súčasný minister spravodlivosti Boris Susko na sociálnej sieti so slovami: „Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Česť jej pamiatke.“ Reagovali aj viacerí bývalí kolegovia z justície a opozície.
Referendum
Z latinčiny — gerundium slovesa referre, „odovzdávať“, v právnom kontexte „to, čo má byť postúpené ľudu na rozhodnutie“. Slovenská ústava ho pozná v dvoch podobách: obligatórne (vstup do nadnárodných spoločenstiev) a fakultatívne (na základe petície 350-tisíc voličov alebo uznesenia NR SR). Slovensko zatiaľ uskutočnilo deväť celoštátnych referend; platné bolo iba jedno — o vstupe do EÚ v roku 2003. Suskov návrh by inštitút referenda rozšíril o nový predmet hlasovania: o odvolaní samotnej Národnej rady. V medzinárodnom práve sa podobný nástroj nazýva recall a v Európe ho má v ústave napríklad Lichtenštajnsko a kantóny Švajčiarska. Žiadny z postsovietskych členov EÚ ho v ústave zatiaľ nemá.