Sobota, 13. júna. Veľvyslanci 27 členských štátov Európskej únie v piatok ráno v Coreperi v Bruseli zaklepali finálnu pečiatku na rozhodnutie, na ktoré Kyjev a Kišiňov čakali od februára 2022 — schválili otvorenie prvého klastra prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom a slávnostné otvorenie posunuli na medzivládnu konferenciu v Luxemburgu v pondelok 15. júna. Prvý takzvaný fundamentálny klaster sa venuje demokracii, právnemu štátu, justícii a základným právam — a pri rokovaniach sa otvára ako prvý a uzatvára ako posledný. Predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová označili krok za „uznanie odhodlania, odvahy a tvrdej práce, ktorú obe krajiny preukázali pri presadzovaní reforiem“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie nazval „významnou politickou a morálnou podporou“ a moldavská prezidentka Maia Sandu odkázala, že Kišiňov bude v reformách pokračovať. V slovenskom parlamente medzitým vo štvrtok skončila riadna schôdza koaličnou hádkou — SNS podmienila podporu Smerovskej novely o zrušení voľby poštou zo zahraničia samostatným zvýšením krúžkového limitu z 3 % na 8 %, koaliční huliakovci sa búria a hrozia, že proti zákonu zahlasujú. Ukrajinský hovorca pred ramsteinskou kontaktnou skupinou budúci týždeň oznámil, že Kyjev si vypýta od spojencov 20 miliárd dolárov na financovanie veľkej letnej ofenzívy. Mier medzi USA a Iránom ostal v piatok v zaobalenej forme — pakistanský premiér Šaríf hlási finálnu verziu dohody, Donald Trump iránskym médiám odkazuje, že obsah nemá „NIČ spoločné“ s tým, na čom sa strany písomne dohodli. Guvernér NBS Peter Kažimír varuje, že tvrdohlavá inflácia donúti ECB ďalej zvyšovať úroky — májová eurozónová inflácia podľa rýchleho odhadu Eurostatu zrýchlila na 3,2 %.

Prečítať celé vydanie →