Dnes má meniny Boleslav. Meno, ktoré znie, akoby už ráno o siedmej nieslo brnenie, štít a plán na celý týždeň. V Bruseli by sa dnes niečo podobné zišlo.
Slovensko ustúpilo. Alebo teda — skoro.
Bratislava ešte minulý týždeň blokovala predĺženie osobných sankcií EÚ voči Rusku a žiadala, aby zo zoznamu zmizli Michail Fridman a Ališer Usmanov. Bol to riskantný poker: na obnovenie sankcií je v Únii potrebná jednomyseľnosť a termín vypršal 15. marca. Ak by sa rozhodnutie nepredĺžilo, z čierneho zoznamu by automaticky vypadli tisíce mien vrátane Putina či Lavrova.
Do pondelkového rána sa nič dramatické nestalo — čo je v bruselskom preklade správa sama osebe. Slovensko napokon nepretlačilo svoj zoznam želaní a sankčný režim nepadol. Navonok sa dá hovoriť o „tvrdých rokovaniach“. V praxi to vyzerá skôr ako víkendové cúvnutie bez fanfár a bez trofeje.
Ropa, ktorá mení diplomaciu na servis potrubia
Celý spor je previazaný s poškodeným ropovodom Družba. Euronews minulý týždeň písal, že napätie medzi Bruselom, Bratislavou a Budapešťou zvýšila práve ropná rúra po ruskom dronovom útoku z 27. januára. Robert Fico aj Viktor Orbán tvrdia, že Kyjev drží tranzit zatvorený politicky; Volodymyr Zelenskyj oponuje, že infraštruktúra je poškodená a opravy môžu trvať až mesiac a pol.
- Sankčný zoznam sa týka viac ako 2 700 osôb a subjektov.
- Na jeho predĺženie každých šesť mesiacov treba súhlas všetkých 27 štátov.
- Slovensko chcelo vyradiť Fridmana a Usmanova, čo diplomati označovali za najspornejšiu požiadavku v miestnosti.
- Európska komisia medzitým tlačí na rýchlejšie opravy Druzhby aj na upokojenie ropnej vojny medzi spojencami.
BY THE WAY
Keď sa zahraničná politika krajiny začne točiť okolo jednej poškodenej rúry, nie je to dôkaz suverenity. Je to účet za závislosť, ktorý prišiel neskoro, ale o to hlasnejšie.
Pellegrini a Kaliňák chcú do ústavy dostať „stav ohrozenia“.
Prezident Peter Pellegrini po rokovaní s ministrom obrany Robertom Kaliňákom navrhol nový ústavný inštitút, ktorý by štátu umožnil nasadiť ozbrojené sily aj bez vyhlásenia vojnového stavu. Argument znie moderne: bezpečnostné hrozby už neprichádzajú len v klasickej vojne. Problém je staromódny: stále nie je jasné, kto by o takomto kroku rozhodoval a kde by sa skončila hranica medzi krízovým manažmentom a politickým pokušením.
EBOR zlepšil výhľad regiónu. Slovensko v ňom zostáva slabý článok.
Európska banka pre obnovu a rozvoj zlepšila výhľad rastu v našom regióne prvýkrát za dlhší čas, no Slovensko patrí medzi krajiny, ktorým odhad skôr zhoršila. Nie je to dramatická titulka, ale nepríjemná diagnóza: susedia vedia zrýchliť, my sa stále rozbiehame s ručnou brzdou. Konsolidácia, slabší priemysel a opatrné investície robia z roku 2026 ďalší rok, keď budeme radi už aj za priemernosť.
Európa nechce Trumpovi otvárať Hormuz vojenskou eskaláciou.
Spojené štáty tlačia na spojencov, aby sa pridali k tvrdšiemu vojenskému režimu v Hormuzskom prielive. Podľa AP však európske štáty dávajú prednosť námornej ochrane obchodných lodí a nechcú meniť existujúcu misiu Aspides na ďalšiu frontovú operáciu. Pre trhy je to zlá správa v dvoch vetách: ropa zostáva nervózna a poistka na pokoj v Perzskom zálive je stále tenká.
Kuba opäť zhasla. Islandwide blackout sa vracia ako rutina.
AP opísala ďalší kolaps kubánskej elektrickej siete, ktorý zasiahol prakticky celý ostrov s približne 11 miliónmi obyvateľov. Blackouty sa tam stali symptomatickým znakom štátu, ktorý už nevládze opravovať vlastné základy. Namiesto ideologických sporov dnes Kubánci riešia oveľa praktickejšiu otázku: kedy pôjde prúd a či medzičasom nezmiznú aj zvyšky potravín v chladničke.
Unanimita
Pravidlo, podľa ktorého musia povedať „áno“ všetci. V európskej politike znie vznešene, kým nepríde okamih, keď jedna krajina zistí, že vie týmto slovom zastaviť celý kontinent. Potom z neho nie je princíp, ale páka.